- Sme šťastnejší ako pred 7 rokmi, sme šťastnejší ako Poliaci a Maďari. Celosvetovo sme na 29. mieste, pritom ešte v roku 2016 sme boli 45.
- Aj napriek tomu, že každý tretí Slovák žije v preľudnenej domácnosti.
- Jedno prvenstvo v EÚ ale máme – rozdiely medzi bohatými a chudobnými z pohľadu príjmu sú u nás najmenšie z celej EÚ.
- Priemerný obyvateľ vyprodukuje ročne 478 kíl komunálneho odpadu, čo je o takmer polovicu menej ako priemerný Rakúšan.
- Čo je však znepokojivejšie, dožívame sa nižšieho veku ako priemerní Európania a žijeme menej rokov v zdraví.
- Sme šťastnejší ako pred 7 rokmi, sme šťastnejší ako Poliaci a Maďari. Celosvetovo sme na 29. mieste, pritom ešte v roku 2016 sme boli 45.
- Aj napriek tomu, že každý tretí Slovák žije v preľudnenej domácnosti.
- Jedno prvenstvo v EÚ ale máme – rozdiely medzi bohatými a chudobnými z pohľadu príjmu sú u nás najmenšie z celej EÚ.
- Priemerný obyvateľ vyprodukuje ročne 478 kíl komunálneho odpadu, čo je o takmer polovicu menej ako priemerný Rakúšan.
- Čo je však znepokojivejšie, dožívame sa nižšieho veku ako priemerní Európania a žijeme menej rokov v zdraví.
To sú len niektoré zaujímavé zistenia Indexu prosperity Slovenska, ktorý pripravili analytici Slovenskej sporiteľne. Pripočítajme k tomu štvrté najhoršie školstvo v únii, fakt, že sme doteraz dobehli priemer ekonomiky EÚ len na 80 %, a čo je najdôležitejšie – celkovo žijeme kratšie a v zdraví len 57 rokov, čo je o 5 rokov menej ako Česko a o 13 menej ako Švédsko.
„Dopadli sme zle preto, že Slovensko urobilo veľmi málo štrukturálnych reforiem za posledných 10 rokov. Výrazne sme sa posunuli v ekonomickej úrovni a v bohatstve po roku 2004, keď sme vstúpili do Európskej únie. Vtedy k nám prišiel veľký transfer technológií, firmy raketovo naštartovali produkciu. Tieto zdroje nám však už došli a posledných 10 rokov už nebohatneme tak rýchlo ako predtým. Na to, aby sme sa zlepšili, bude treba naštartovať výraznejšie zmeny. Na strane štátu, ale aj na strane firiem, domácností, či jednotlivcov. Treba viac investovať, viac sa vzdelávať, viac sa zaujímať o svoj zdravotný stav. Ako ekonomika by sme sa mali posunúť k produkcii s vyššou pridanou hodnotou. Bude užitočné viac prepájať verejný a súkromný sektor,“ vysvetľuje Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
Výsledky unikátneho Indexu prosperity prezentovali Mária Valachyová a David Navrátil, hlavní ekonómovia Slovenskej a Českej sporiteľne počas eventu #RATAMEsBUDUCNOSTOU. Súčasťou ekonomického talku bola aj panelová diskusia o potrebe inovácií, vedy, výskumu a vzdelávania s Máriou Bielikovou z KInITu, Petrom Kolesárom z Civitty, Ivanom Miklošom z MESA10 a Petrom Krutilom zo Slovenskej sporiteľne.
„Aj pri príležitosti 30. výročia rozdelenia Česko-Slovenska sme sa chceli pozrieť, ako na tom ako krajina sme. Pozrieť sa aj za hranicu ekonomických čísiel, zhodnotiť našu prosperitu na základe tvrdých dát, nielen dojmov či emócií, ktoré často počúvame. Aby sme sa aj v tomto dôležitom období rozprávali o témach, ktoré sú dôležité pre budúcnosť a prosperujúcu krajinu. A chceme v tom pokračovať, pravidelne hodnotiť a sledovať, ako sa meníme. Verím, že zodpovedných ľudí inšpirujeme k potrebným zmenám,“ vraví Peter Krutil, generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne.
Hlavným motorom zlešpovania prosperity má byť ekonomický rast. „Ten je úplne kľúčový pre zvyšovanie životnej úrovne. Neexistuje žiadna iná politika, ktorá by bola schopná zdvojnásobiť životnú úroveň počas jednej generácie. Analýzy dlhodobého rastu jednoznačne ukazujú, že takmer polovica rastu ekonomiky je ovplyvnená inováciami, štvrtina vzdelávaním a 15 % správnou alokáciou talentov. A ukazuje sa, že najlepšie spoločenské a ekonomické zmeny dosiahneme len vtedy, ak budú vláda a biznis spolupracovať. Je preto potrebné vybudovať konsenzus medzi verejným a súkromným sektorom a spolupracovať na politikách a štandardoch, ktoré zaistia posun k spravodlivejšej, bezpečnejšej a prosperujúcej spoločnosti,“ dodáva David Navrátil, hlavný ekonóm Českej sporiteľne.