V Európe nie sme hviezdy.
Slovensko má na viac

Každá generácia by sa mala snažiť zanechať tej nasledujúcej krajinu v lepšom stave, ako ju dostala. Predstavujeme vám dôležité dáta, ktoré hovoria veľa nielen o prosperite Slovenska, ale súvisia aj s tým, ako sa darí v tejto krajine každému z nás. 

Dôležité čísla sme rozdelili do piatich kategórií. V roku 2024 sme sa zamerali na výzvy, ktoré nás čakajú. Hľadáme odpovede najmä na otázky, ako a kam vieme posunúť ekonomický rast Slovenska v kontexte demografickej zmeny a technologického pokroku.

Ekonomika

Ekonomika

Spoločnosť

Domácnosti

Vzdelanie

Udržateľnosť

V jednotlivých oblastiach a parametroch porovnávame našu pozíciu voči ostatným krajinám Európskej únie

V roku 2024 sme sa v rámci EÚ vo väčšine ukazovateľov umiestnili v druhej polovici alebo v poslednej tretine rebríčka. Slovensko neporovnávame so zvyškom sveta. Samotná prítomnosť v klube krajín Európskej únie nás radí do štvrtiny najbohatších a najprosperujúcejších krajín sveta, čo si občas neuvedomujeme. 

Celkové umiestnenie krajín EÚ-27

Slovensko naďalej v našom indexe stagnuje. Hlavný dôvodom je fakt, že hoci sa v niektorých ukazovateľoch objektívne zlepšujeme, iné štáty sa zlepšujú podobne alebo dokonca rýchlejšie. Medzi premiantov bývalého východného bloku naďalej patria Česko a Slovinsko. Grécko sa naďalej nezotavilo zo šoku, ktorý utrpelo pred viac ako dekádou v dôsledku hlbokej recesie, keď sa fakticky dostalo na hranu bankrotu.

Ekonomika

Približovanie sa k priemeru EÚ stagnuje

Pohľad cez hrubý domáci produkt na obyvateľa našu ekonomiku radí v rámci EÚ k tým menej produktívnym. Dynamika výkonu po období slušného rastu, ktorý nasledoval tesne pred a po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004, sa u nás začala postupne spomaľovať. Zdá sa, že náš model malej a otvorenej ekonomiky naráža na svoje limity. Slovenská ekonomika podľa našich prepočtov dosahuje v súčasnosti naďalej asi 80 % výkonnosti európskeho bloku, čo je približne o desať percentuálnych bodov menej ako Česká republika.

Dobiehanie zrýchlilo vďaka reformnému nastaveniu na prelome milénia, vstupu do Európskej únie a eurozóny, ale aj bohatému prílevu zahraničných investícií. Dialo sa tak aj v dôsledku presunu a adaptácii technológií, ktoré umožnili nebývalý rast produktivity. Pomohli tiež nižšie mzdy slovenských zamestnancov oproti rozvinutejšiemu západu, ale aj širšie otvorenie sa našej ekonomiky zahraničnému kapitálu – západné spoločnosti expandovali na nové trhy postkomunistického sveta. Kľúčovým prvkom úspechu Slovenska je naše zapojenie sa do medzinárodného obchodu. 

Medzi rokmi 2000 až 2010 sme sa k priemeru EÚ priblížili o 25 percentuálnych bodov. Čisté zahraničné investície v tomto období boli v priemere na úrovni 6 % HDP ročne. Toto obdobie môžeme pokojne nazvať zlatou dekádou slovenskej ekonomiky. V posledných desiatich rokoch (2013 – 2022) bolo už tempo čistých zahraničných investície (net FDI) iba na úrovni 2 %. Od vstupu Slovenska do EÚ sa výkon slovenskej ekonomiky priblížil k úniovému priemeru o 22 %.

Z krajín V4 už na podobnej úrovni konvergujú Maďarsko a Poľsko. Ich trajektória konvergencie je momentálne rastová, zatiaľ čo naša stagnuje. Poľsko nás v ostatných rokoch pri konvergencii predstihlo. Impulz pre konvergenciu z reformných rokov sa tak postupne stráca, čo sa odráža aj na dobiehaní úrovne európskeho bloku.

Treba mať na pamäti, že problémom nie je to, že by sme nebohatli alebo sa v porovnaní s minulosťou nemali lepšie. Dôležitým atribútom stagnácie našej konvergencie je fakt, že okolité krajiny bohatnú rýchlejšie a pocit našej relatívnej prosperity sa znižuje.

V porovnaní s minulým rokom sme sa výrazne zhoršili v cenovej stabilite. Tento parameter hodnotí absolútny rozdiel medzi priemernou infláciou za desať rokov (HICP) a dvojpercentným inflačným cieľom. Zatiaľ čo teraz z hodnotenia vypadol rok 2013, kde naša inflácia dosahovala medziročnú úroveň 1,5 %, do nášho hodnotenia sa dostal minulý rok 2023 s priemernou medziročnou infláciou na úrovni 11 %. Po Maďarsku (17 % medziročne) a Česku (12 % medziročne) išlo tretiu najvyššiu hodnota inflácie v celej EÚ. Zároveň sme mali v priemere najvyššiu úroveň inflácie z celej eurozóny v roku 2023. 

Dva roky pandémie a ekonomický rast

Spotreba domácnosti sa podieľa na celkovom slovenskom HDP takmer 60 % a v priebehu celého roka 2023 medziročne klesla o 2,5 %, čo predstavuje najväčší pokles za posledných takmer 30 rokov. Za historickým prepadom možno vidieť dva základné faktory: zvýšenú mieru inflácie a efekty doznievajúcej pandémie v podobe nerovnomernej spotreby v oblasti rekreácie či dovoleniek v priebehu posledných troch rokov.

Celková spotreba domácnosti kulminovala ku koncu roka 2022. Následne v roku 2023 začala kvôli zvýšenej miere inflácie a záporným reálnym mzdám klesať. Spotreba domácnosti dosiahla v 4. kvartáli 2023 oproti predpandemickému obdobiu (4Q 2019) vyššiu úroveň iba o 3,2 %. V rovnakom období vrástla celková ekonomika Slovenska o 4 %, čo je síce rast nad priemerom celej EÚ, ale väčšina členských štátov dokázala napredovať výraznejšie.

Priemer EÚ-27 v najväčšej miere ovplyvňovali veľké ekonomiky Francúzka a Nemecka, ktorých ekonomický rast sa po pandémii rozbieha pomalšie. Našu ekonomiku v minulom roku potiahli najmä investície, ktoré boli v kľúčovej miere podporené eurofondami. Druhým ťahúňom bol zahraničný obchod. 

Výzvy, ktorým čelíme

Demografická zmena, chýbajúci pracovníci a absencia talentov bude náš ekonomický rast prirodzene limitovať. Budúci rast našej ekonomiky by mal byť založený na inováciách a výskume, pretože podľa štúdie sú práve tie zodpovedné za 45 % ekonomického rastu. Kompetentný ľudský kapitál a jeho vhodné rozmiestnenie sa podieľajú na raste ďalšími 40 %.

Výhodou ekonomiky založenej na znalostiach a odbornosti je aj dosahovanie vyššej pridanej hodnoty a čistejšie životné prostredie. Ak naše výrobky alebo poskytované služby budú sofistikovanejšie, môžeme si za ne viac vypýtať, čo sa pozitívne prejaví na celkovom bohatstve a prosperite krajiny.

Primárnym zdrojom kvalifikovaných ľudí pre výskum a vývoj by mali byť študenti vysokých škôl a univerzít. Tých máme vcelku dostatok, no v kvalite vysokých škôl v porovnaní so susedmi zatiaľ zaostávame, čo nás môže a bude v globálnej súťaži limitovať.

Podľa QS World University Rankings nie je v TOP 500 žiadna slovenská univerzita. V susedných štátoch je situácia o poznanie lepšia. Česi majú v elitnej päťstovke hneď tri univerzity, Poliaci dve. Určite neprekvapí, že dve univerzity vo Viedni sú dokonca hneď v prvej dvestovke a ďalšie v TOP 500.

Zároveň vidíme ohrozenie, že minimálne na čas stratíme prístup k zdrojom z plánu obnovy.

Demografická zmena výrazne ovplyvní trh práce 

Do desiatich rokov ubudne na Slovensku vo vekovej kategórii 18 – 64 rokov približne 200-tisíc ľudí, čo bude mať výrazný vplyv na pracovný trh. V roku 2035 sa pracovná sila (18 – 64) zmenší o 7 %. V tom istom roku podľa prognózy Eurostatu narastie počet obyvateľov starších ako 64 rokov o 20 %. Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili.

V roku 2050 ubudne v porovnaní s rokom 2023 na pracovnom trhu 19 % pracovnej sily. Naopak, počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 %. Celková populácia Slovenska sa podľa prognózy Eurostatu v roku 2050 zmenší približne o 340-tisíc obyvateľov.

Demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, zastavením odlivu mozgov, znížením byrokratickej záťaže alebo vyššou participáciou obyvateľov na trhu práce. V neposlednom rade by nám mohla pomôcť robotizácia. 

Obavy z dôchodku

Zhoršujúca sa demografická krivka Slovenka prirodzene vytvára tlak na dlhodobú udržateľnosť nášho dôchodkového systému. Preto sa jednou z najdôležitejších úloh cieľavedomého prístupu k finančnému zdraviu stala príprava na dôchodok. Dlhodobo na dôchodky vynakladáme viac ako 8 % objemu nášho HDP, čo pochopiteľne vytvára tlak na verejné financie, ktoré bude potrebné v najbližšej dobe zodpovedne konsolidovať.

Udržateľnosť dôchodkov je v stave zhoršujúcej sa demografie závislá na naviazaní dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia. To však naráža na politickú realitu a všeobecné pochopenie v spoločnosti, čo v kontexte ukazovateľa nízkej úrovne prežitých rokov v zdraví (57) nie je veľmi prekvapujúce.

Slováci štátu neveria, že sa o nich dokáže efektívne postarať na dôchodku. Podľa našich interných prieskumov až 80 % opýtaných skôr alebo vôbec nesúhlasí s tvrdením, že dôchodok od štátu im zabezpečí udržanie životného štandardu. Na širšiu otázku v prieskume Európskej komisie k finančnej gramotnosti odpovedalo 63 % slovenských respondentov, že si nie sú istí, či budú mať dostatok peňazí na pohodlný život v dôchodkovom veku. Z našich susedov je v tejto oblasti najlepšie Rakúsko (44 % neistých) a Česko (57 % neistých). Maďarsko a Poľsko skončili na konci rebríčka.

Vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v postproduktívnom veku by mohla tlmiť tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny. V oboch kategóriách majú zväčša bohatšie štáty vyššiu participáciu na trhu práce. Časť tohto rozdielu sa dá vysvetliť strednou dĺžkou dožitia a dĺžkou života v zdraví, no kultúrne a pracovnoprávne prostredie taktiež formuje ochotu zapojiť sa pracovného procesu.  

Ľudia sa k nám (zatiaľ) nehrnú

Potenciál vysoko kvalifikovaných pracovníkov môžeme hľadať aj v iných členských štátoch. Slovensko však zatiaľ nepatrí medzi migračne zaujímavé krajiny. Iba 0,7 % našej populácie tvoria občania iných členských krajín, pričom najväčšiu skupinu tvoria Česi. V porovnaní so Slovákmi, ktorí žijú v Česku, je ich až 10-krát menej. Občania krajín mimo EÚ tvoria iba 0,4 % našej populácie. V susednom Rakúsku žije viac ako 18 % populácie s iným ako rakúskym občianstvom. V dynamicky rozvíjajúcom sa Estónsku je to 15 %.

Na druhej strane, podľa dát OECD žije takmer 10 % slovenskej populácie v zahraničí. Podľa dát Eurostatu zas polovica z nich, asi 270-tisíc, žije v inej členskej krajine EÚ.

Ak sa pozrieme na obyvateľov Ukrajiny, ktorí sú pod dočasnou ochranou EÚ (december 2023), tak vidíme, že hoci sme s Ukrajinou priamo susediaci štát, ukrajinskí utečenci uprednostnili Česko (34 utečencov na tisíc obyvateľov) pred Slovenskom (21 utečencov na tisíc obyvateľov) a tiež susediacim Poľskom (26 utečencov na tisíc obyvateľov), ktoré však bolo úspešnejšie ako Slovensko. Aj pobaltské krajiny majú tento ukazovateľ na vyššej úrovni ako Slovensko. Nedokázali sme teda v dostatočnej miere využiť a efektívne umiestniť dodatočný pracovný potenciál, ktorý prúdil, žiaľ, kvôli tragickým udalostiam, aj cez naše územie.  

Vysokokvalifikovaní pracovníci končia u susedov

Potrebné know-how, kompetentnosť a skúsenosti by do krajiny mohli priniesť aj vysokokvalifikovaní odborníci z tretích krajín. Pre takýchto ľudí existuje v rámci EÚ tzv. modrá karta. Základnou podmienkou na jej získanie je vyššia odborná kvalifikácia v podobe vysokoškolského vzdelania. Podľa publikácie Eurostatu sme aj v tomto ukazovateli skoro na konci rebríčka.

V roku 2022 Slovensko udelilo iba 14 modrých kariet, čo predstavuje 2,6 vydaných povolení na milión obyvateľov. Pre porovnanie susedné Česko 636 ks (60,5 ks na milión obyvateľov) a Poľsko takmer 5 000 ks (130 ks na milión obyvateľov). Absolútnym rekordérom je Nemecko, ktoré zo všetkých udelených modrých kariet (82-tisíc ks v roku 2022) poskytlo až 77 % (760 modrých kariet na milión obyvateľov).

Hlbší pohľad do našej histórie ukazuje, že napríklad za rozvoj technológie a procesov v baníctve v okolí Banskej Štiavnice v 13. a 14. storočí mohli z veľkej časti najmä nemeckí prisťahovalci (vtedy fakticky obyvatelia z tretích krajín). Motivoval ich rudný potenciál vtedy relatívne vyľudneného regiónu, ale aj možnosť uplatniť svoje vyspelejšie právo a rôzne daňové úľavy,  čím v konečnom dôsledku obohatili našu kultúru.

Robotizácia u nás stagnuje

Produktivita práce vyjadrená produkciou v reálnom vyjadrení na jednu odpracovanú hodinu na Slovensku od roku 2010 narástla o 30 %. Neprerušený rast sme na tomto horizonte sledovali až do roku 2021. Následne došlo vplyvom pandémie k miernemu poklesu. Ak sa pozrieme na mzdy, tie v reálnom vyjadrení za rastom produktivity práce v rámci celého slovenského hospodárstva na danom časovom horizonte tradične zaostávajú. Výnimkou bolo relatívne krátke obdobie pred príchodom pandémie, keď reálny rast miezd prekonal rast produktivity práce. Následne kvôli zvýšenej miere inflácie a zápornému reálnemu rastu miezd začali mzdy za produktivitou práce opäť zaostávať.

Časť rozdielu medzi rozdielnym rastom produktivity práce a rastom miezd možno vysvetliť kľúčovým odvetvím priemyslu. Automobilový priemysel totiž výrazne tlačí na produktivitu práce a efektivitu procesov, pričom Slovensko patrí k lídrom v počte vyrobených automobilov na milión obyvateľov. 

Z pohľadu konkurenčného prostredie je náš ekonomický model, ktorý je postavený na lacnejšej a kvalitnej pracovnej sile, do značnej miery vyčerpaný. Z tohto pohľadu je cestou k ďalšiemu zvyšovaniu produktivity práce a aj rastu miezd prechod k znalostnej ekonomike, čo súvisí s podporou vzdelávania, výskumu a vývoja či s efektívnou implementáciou nových technológií do výrobných procesov.

S prílevom zahraničných investícií sa po vstupe Slovenska do EÚ začal aj proces robotizácie, ktorý však po roku 2016 začal taktiež stagnovať. Počet robotov na 10-tisíc zamestnancov v spracovateľskom priemysle od roku 2016 narástol na Slovensku iba o 16 %, zatiaľ čo v susednom Česku to bolo až 87 %. V rovnakom období rástla robotizácia v celosvetovom meradle o 104 %. 

Spoločnosť

V kvalite života susedov nepredbiehame

Dáta ukazujú, že kvalita života na Slovensku za posledných 30 rokov výrazne vzrástla. Index ľudského rozvoja (HDI) od roku 1990 vzrástol z úrovne 0,69 na 0,86 v roku 2022. Tento index sleduje tri základné dimenzie cez štyri parametre: priemernú dĺžku života, hrubý národný dôchodok na obyvateľa, očakávaný počet rokov školskej dochádzky detí (teda predpokladaný počet rokov vzdelávania) a priemerný počet rokov školskej dochádzky u absolventov. Pri ľudskom rozvoji teda záleží na zdraví, vzdelaní a bohatstve/prosperite.

V posledných sledovaných rokoch došlo na Slovensku k miernemu poklesu ukazovateľa HDI. Príčinou bola pandémia, ktorá zapríčinila výrazný pokles očakávanej dĺžky dožitia o takmer 3 roky. Zároveň sa kvôli obmedzeniam v globálnej ekonomike znížil v porovnaní s rokom 2019 aj hrubý národný dôchodok. V novom vydaní HDI možno očakávať, že si Slovensko minimálne v absolútnych číslach polepší. Z pohľadu konkurencie však bude dôležité sledovať, ako sa so svetovou pandémiou, jej širšími následkami, resp. celkovou situáciou vysporiadali aj iné ekonomiky.

Hoci je náš pokrok za 30 rokov výrazný, mali by sme vo zvyšovaní úrovne ľudského rozvoja na Slovensku cieľavedome pokračovať. Z našich najbližších susedov sú pred nami Rakúsko (0,93), Poľsko (0,88) aj Česko (0,90). Maďarsko je na našej úrovni. Vyššie skóre HDI majú aj všetky pobaltské krajiny (0,90 – 0,88) a tiež Slovinsko (0,92) či Chorvátsko (0,88). V konečnom dôsledku budeme s týmito krajina súťažiť o vysokokvalifikovaných pracovníkov. Budeme súťažiť o tých z tretích krajín, ale často aj o samotných Slovákov.

Najnovší Index demokracie za rok 2023 ukazuje, že menej ako 8 % svetovej populácie žije v krajine s úplnou mierou demokracie (45,4 % žije v krajine s nejakou formou demokracie) a že až 39,4 % žije pod autoritatívnou vládou (36,9 % v roku 2022). Grécko sa už stalo „úplnou demokraciou“. Slovensko v minulom roku kleslo o jednu priečku na 44. miesto a naše skóre sa už niekoľko rokov drží v pásme medzi 7,0 až 7,3, čo znamená, že sa radíme k neúplným (flawed) demokraciám.

Najmenej sa nám darí v kategórií politická participácia (zapojenosť obyvateľov do politického života) a v oblasti politickej kultúry. Akoby sme so slobodou a demokraciou ešte neboli ani po viac ako 30 rokoch celkom stotožnení a platíme za to vysokú daň, pretože dôvera v demokraciu a inštitúcie má potenciál zachraňovať životy. Krajiny s vyšším skóre v Indexe demokracie, ako napríklad Fínsko, Dánsko či Švédsko, mali počas pandémie COVID-19 násobne nižšiu mieru nadúmrtnosti pri prepočítaní na veľkosť Slovenska.

V Indexe demokracie 2023 sú pred nami aj krajiny ako India, Botswana či Malajzia. Česko (7,97) či Estónsko (7,96) už majú veľmi blízko k úplným demokraciám, a teda aj z tohto pohľadu upevňujú svoju konkurenčnú výhodu.

Pohoršili sme si aj Indexe šťastia (World Happiness Report) v ktorom sme klesli až o 5 miest. Hoci sme vnímali nižšiu mieru korupcie, a lepšie hodnotili naše zdravie, stali sme sa pesimistickejšími vo vnímaní spoločnosti a aj našich životov, ale aj menej štedrými, ochotnými pomôcť iným. V porovnaní s minulým rokom sme tak menej šťastní a v celosvetom meradle sme klesli z 29. miesta na 45.

Na vláde práva záleží

Vieme, že Slováci, ktorí v zahraničí študovali alebo sa pracovne uchytili aj vďaka vzdelaniu či rokom praxe získaným na Slovensku, majú relatívne malú motiváciu pre návrat do vlasti. Skúsenosti a odbornosť, ktoré by so sebou mohli priniesť, však budeme potrebovať k prechodu od výrobnej k znalostnej ekonomike. Rozhodujúcim kritériom pre návrat pritom nemusí byť iba výška mzdy, ale aj kvalita životného prostredia, úroveň právneho štátu a viera v udržateľnosť demokracie či celkový pokrok v spoločnosti ako takej a jej postoj k vyšším hodnotám. Na demokracii a vláde práva záleží, hoci globálny vývoj a dnešné geopolitické hrozby by mohli na prvý pohľad naznačovať opak.

Ak sa pozrime na úroveň právneho štátu cez optiku Indexu vnímania korupcie (The Corruption Perceptions Index), vidíme, že sa na Slovensku medzi rokmi 2020 – 2023 úroveň vnímania korupcie zlepšila. Skóre sa zvýšilo zo 49 (v roku 2020) na 54 bodov (v roku 2023), pričom 100 bodov predstavuje najlepší možný výsledok, pri ktorom neexistuje korupcia vo verejnom sektore. 

Z našich susedov má najvyššie, teda najlepšie skóre Rakúsko (71) a následne s odstupom Česko (57). S Poľskom sme aktuálne na rovnakej úrovni a situácia ohľadne vnímania korupcie v Maďarsku (42) sa od roku 2012 značne zhoršila.

Téma korupcie, resp. najmä revízia trestného zákonníka, ktorá upravuje aj tresty za korupciu, sa však opäť dostala do stredu pozornosti na Slovensku. Vidíme reálne ohrozenie, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie o potenciálne ohrozenie vlády práva na Slovensku a zneužitie európskych peňazí. Znamenalo by to ďalšie spomalenie ekonomického rastu a naše dobiehanie priemeru EÚ-27 by naďalej stagnovalo, resp. možný by bol aj negatívny vývoj. Zároveň by išlo o premrhanú príležitosť zvýšiť úroveň života obyvateľov.

Domácnosti

Sporíme si málo

Miera úspor, ktoré dokážeme tvoriť z našich príjmov, je dlhodobo pod priemerom Európskej únie. V desaťročnom porovnaní si dokáže priemerný Európan odložiť 12,9 %. Na Slovensku je priemerná miera úspor (2013 – 2022) na úrovni 8,6 %, v Česku 13,9 %, v Maďarsku 13,8 % a Poľsku iba 4,9 %.

V nakladaní s naakumulovanými úsporami sme konzervatívnejší a napríklad v porovnaní s Českom využívame menej investičné produkty (22 % vs 42 %), čím sa pripravujeme o výnos, ktorý finančné trhy prinášajú v dlhodobom horizonte.

V roku 2022 sa dostala miera úspor pod tlak kvôli zvýšenej inflácii, ktorá zatlačila reálne mzdy do záporu. Následne v roku 2023 bola miera úspor na historických minimách. V tomto roku už uvidíme postupné zvýšenie, ale možno očakávať, že v ostatných štátoch bude rasť tiež.

Pri dostupnosti bývania sme v porovnaní s minulým rokom zmenili zdroj dát a logiku vyhodnotenia. Používame dáta Eurostatu, ktoré na základe prieskumu EU-SILC ukazujú, koľko percent svojho disponibilného príjmu musia domácnosti vynakladať na bývanie. V roku 2022 slovenským domácnostiam pomohla výrazná pomoc vlády, ktorá regulovala ceny energií, ktoré prudko rástli. 

Vzdelanie

Zaostávame v počte startupov a v inováciách

Potrebujeme zastaviť odliv mozgov do zahraničia a v ideálnom prípade začať vysoko kvalifikovaných a talentovaných pracovníkov motivovať pre návrat alebo príchod na Slovensko. Práve títo ľudia majú následne potenciál zvyšovať mzdovú úroveň v krajine a podieľať sa na zvyšovaní produktivity práce.

Dobré vzdelanie, kvalitné školy a vedecké inštitúcie založené na princípoch excelentnosti podporia vznik inovatívnejších foriem podnikania, čo vytvára prísľub trvalo udržateľnej prosperity krajiny.

Potrebujeme tiež zvyšovať mobilitu na trhu práce a zároveň zjednodušiť byrokratické procesy, aby k nám mohli prísť talentovaní pracovníci z tzv. tretích krajín. V tejto súvislosti možno pozitívne hodnotiť opatrenia, ktoré prijala aktuálna vláda pre zefektívnenie procesu pri zamestnávaní pracovníkov z tretích krajín.

 

V počte startupov na milión obyvateľov sa radíme na 24. miesto v rámci EÚ a za prvým Estónskom zaostávame desaťnásobne. Dôvodom nášho zaostávania môže byť okrem legislatívnej náročnosti založiť si novú spoločnosť aj fakt, že na výskum a vývoj dávame menej peňazí ako iní členovia EÚ-27 (SK: 1 % HDP v roku 2022).

Spomedzi krajín EÚ-27 je náš inovačný potenciál vyjadrený Globálnym inovačným indexom druhý najnižší, čo súvisí najmä s nerozvinutým trhom kapitálového financovania a úrovňou inštitúcií, vrátane bariér vstupu na trh či slabej kolaborácie medzi univerzitami a podnikateľským prostredím pri výskume a vývoji. Byrokracia, málo flexibilný pracovný trh či chýbajúce investičné zdroje ukrajujú z nášho potenciálu. 

Digitálne zručnosti sú nutný základ úspechu

Mať aspoň základné digitálne zručnosti je v dnešnom prepojenom svete kľúčové. Umožňujú efektívne sa orientovať v digitálnom prostredí, pristupovať k informáciám a najmä sa podieľať na globálnej ekonomike. Za základné digitálne zručnosti sa pritom považuje schopnosť pracovať s počítačom na používateľskej úrovni vrátane textového editora, používať internet banking či nakupovať na internete. Široký prechod k znalostnej ekonomike bez digitálnych zručností, základných aj tých pokročilých, jednoducho nie je možný. 

Európska únia má cieľ, že do roku 2030 by aspoň 80 % jej obyvateľov malo byť základne digitálne zručných. V roku 2023 bol tento ukazovateľ v EÚ na úrovni 55 % občanov EÚ vo veku 16 až 74 rokov. Neprekvapí, že s vekom klesá aj percento obyvateľov s takýmito zručnosťami. Najvyššie percentá v EÚ vidíme vo vekovej skupine 16 – 34 rokov. V priemere je v nej úroveň základných digitálnych zručností tesne pod 70 %. V týchto vekových kategóriách majú zároveň ženy mierne lepšie výsledky. U nás ma základné digitálne zručnosti 51 % všetkých ľudí. Pri tých vysoko vzdelaných je to 77 %. Sme na tom podobne ako Nemecko.

 

Zaujímavý je prístup Estónska, ktoré si cieľavedome buduje inovačný potenciál. Hoci nedosahuje oslnivé výsledky pri jednotlivcoch s vysokým vzdelaním (72 %), darí sa mu pri ľuďoch s nízkym vzdelaním, resp. bez vzdelania (60 %), pričom tu mu patrí 3. miesto v EÚ. Kľúčom k úspechu tak môže byť aj znižovanie rozdielu medzi skupinami obyvateľstva.

Najväčší rozdiel podľa úrovne vzdelania má Portugalsko (89 % vs. 23 %). Z našich susedov sa darí Česku, kde až 69 % obyvateľov má základnú úroveň digitálnych zručností. Pri vysoko vzdelaných jednotlivcoch je to až 92 %, čo našich najbližších susedov radí do TOP 5 v EÚ a dokázali sa tak zaradiť k severským štátom 

Pri výbere vysokej školy máme ešte rezervy

Platový rozdiel medzi pohlaviami nie je iba etickým problémom. Má mnoho dôsledkov vrátane straty ľudského kapitálu, nižšej spotreby a nižšieho ekonomického rastu. To predstavuje ohrozenie dlhodobej prosperity krajiny.

Na Slovensku má vysokoškolské vzdelanie približne 40 % obyvateľov vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov. Hoci by sa to mohlo zdať veľa, stále sme o 5 % pod cieľom EÚ, ktorá chce mať v roku 2030 až 45 % vysokoškolský vzdelaných obyvateľov v tejto vekovej kategórii.

Napriek tomu, že približne 60 % všetkých slovenských absolventov bakalárskeho a magisterského štúdia a 50 % doktorandského štúdia sú ženy, v odboroch prírodných vied, techniky či matematiky (STEM) tvoria ženy iba jednu tretinu študujúcich, čo je aj úroveň priemeru EÚ-27. Deje sa tak napriek dobrým pracovným príležitostiam a vysoko produktívnym pracovným miestam v tejto oblasti.

Práve zníženie rozdielov medzi mužmi a ženami vo vzdelávaní v oblasti STEM by mohlo pomôcť znížiť rozdiely v zručnostiach, zvýšiť zamestnanosť a najmä zvýšiť produktivitu žien. V konečnom dôsledku by to podporilo hospodársky rast prostredníctvom celkovo vyššej produktivity a zvýšenej aktivity na trhu práce. Vyššia produktivita v oblasti STEM má potenciál viesť k vyšším mzdám a teda aj k zmenšovaniu príjmových rozdielov.

Podľa štúdie Ekonomické výhody rodovej rovnosti v Európskej únii od EIGE by zvýšenie participácie žien na štúdiu v predmetoch STEM mohlo mať pozitívny vplyv na ekonomický rast EÚ a môže prispieť k zvýšeniu HDP EÚ na obyvateľa o 2,2 % až 3,0 % v roku 2050, čo predstavuje rast HDP o 610 – 820 miliárd eur.

Udržateľnosť

Uniká nám potenciál žien

Iba ekonomický rast má potenciál zdvojnásobiť životnú úroveň obyvateľov už v priebehu jednej generácie. Podľa nás by ďalší rast našej ekonomiky mal byť založený na technologickom pokroku a inováciách. Na to aby sa tak stalo, potrebujeme mať správne vzdelaných a kompetentných ľudí, ktorí pracujú na tých správnych miestach.

Samozrejme, dôležitá je aj ich motivácia. Práve v odmeňovaní medzi mužmi a ženami vidno u nás výrazný rozdiel, keďže ženy zarábajú v priemere o takmer 18 % menej ako muži. Bez efektívneho zapojenia žien na pracovnom trhu a lepšom využití ich potenciálu bude náš ekonomický rast do značnej miery obmedzený. Príležitosť na zmenu vidieť v nízkom zapojení žien vo vysoko sofistikovaných odboroch STEM (prírodné vedy, technológie, matematika). V pracovnej oblasti vedy, výskumu a technológií, ktoré sú nutným základom pre rozvoj znalostnej ekonomiky, nám tak uniká potenciál žien.

Potreba riešení sa tiež ukazuje v pomoci pri jednoduchšom návrate žien do pracovného procesu po kariérnych prestávkach, ktorými môžu byť napríklad výchova detí, starostlivosť o členov rodiny alebo domácnosť. 

Ako sa posunúť od stagnácie k rastu

Dôležité je čo, čo spravíme teraz. Potrebujeme:

  1. definovať jasnú víziu pre krajinu na najbližších 10 rokov. Takáto vízia by mala vzísť z diskusie medzi štátom, súkromným a tretím sektorom.
  2. reformy, ktoré opäť naštartujú prílev priamych zahraničných investícií. Tie následne povedú aj k vyššej robotizácii. Začať by sme mohli znižovaním byrokracie a znížením daňovo-odvodového zaťaženia. 
  3. zastaviť odlivu mozgov a podporiť migračnú politiku zameranú na vysoko kompetentných pracovníkov. Objavujú sa úvahy o progresívnom zdanení vyšších miezd. Akoby sme najmä mladším a úspešným hovorili: odíďte, táto krajina nie je pre vás a vašu snahu. Naopak, potrebujeme do krajiny prilákať talenty a dobre ich zaplatiť. Talenty slovenské, ale aj tie z iných krajín. 
  4. zvýšiť zapojenie na trhu práce v mladšom a staršom veku. Ak by sme aj ľuďom na predčasnom dôchodku výraznejšie umožnili pracovať, znížilo by to tlak na pracovný trh. V kombinácii s vhodným prenastavením dôchodku a práce by zmeny mohli odľahčiť aj štátny rozpočet. V neposlednom rade sa musíme posunúť aj mentálne. Ak chceme žiť dlhšie a žiť v zdraví, potrebujeme aktívne tráviť čas po produktívnom veku. Vhodná práca by mohla byť súčasťou riešenia.
  5. podporiť súkromnú prípravu na dôchodok. Pri jasnej demografickej zmene sú obavy z dôchodku na mieste. Druhý pilier preto treba opäť zatraktívniť.
  6. podporiť výskum, vývoj a školstvo založené na excelentnosti, čo nám umožní prechod k znalostnej ekonomike. Lepšie začlenenie marginalizovaných skupín a aktívne uplatnenie prístupu „na každom študentovi záleží“ môže pomôcť pri prekonávaní rozdielov. Cieľavedomé zvýšenie základných digitáloch zručností v skupine nízko vzdelaných jednotlivcov odomkne potenciál tejto skupiny. Podpora a zrozumiteľné usmernenia pri financovaní projektov v kategórií výskumu a vývoj pomôže podnikateľom aj výskumníkom ľahšie čerpať daňové výhody. 
  7. rozvinutejší kapitálový trh, ktorý by mohol pomôcť pri podpore inovácií a znalostnej ekonomike. 
  8. posilnenie demokratických inštitúcií, zvýšenie politickej kultúry a motiváciu k vyššej zapojenosti jednotlivcov na spoločenskom dianí. Žiada sa aj cieľavedomá kampaň na depolarizáciu spoločnosti. To všetko by pomohlo zvýšiť atraktivitu spoločenského prostredia, čo môže byť jazýčkom na váhach, či u nás ostanú ľudia, ktorých pre ďalší rast ekonomiky bytostne potrebujeme.
  9. motivovať ženy pre štúdium odborov prírodných vied, technológií, techniky a matematiky (STEM). Pomohlo by to znížiť rodový mzdový rozdiel a zvýšiť ľudský potenciál pre znalostnú ekonomiku. 

Index prosperity 2023

V Európe nie sme hviezdy. My však veríme, že Slovensko má na viac

Na našom ekonomickom talku k Indexu prosperity sme aj tento rok priniesli štatistiky, analýzy, aj návrhy riešení. Aby boli krajšie nielen naše čísla, ale aj celá krajina.

 

Analytik zodpovedný za report:

Marián Kočiš

kocis.marian@slsp.sk

 

 

Analytický tím Slovenskej sporiteľne

Ďalšie analýzy a predikcie