Slováci len veľmi opatrne pristupujú k investičným aktivitám. Podľa aktuálneho prieskumu Slovenskej sporiteľne je iba 13 % Slovákov ochotných podstúpiť investičné riziko. Tretina ľudí uviedla, že hlavným dôvodom sú vysoké náklady na bývanie a energie, ktoré im neumožňujú mesačne si odkladať väčšie sumy peňazí a zároveň ešte investovať. Zhruba 18 % Slovákov uviedlo, že posledné dva až tri roky sa im zhoršila finančná situácia domácnosti.

„Mnoho Slovákov nie je ochotných podstupovať riziko, nakoľko sa obávajú straty peňazí. Konzervatívnosť v investovaní vyplýva najmä u mladých ľudí z toho, že majú vysoké náklady pri zakladaní si rodiny. Mnohí takisto uvádzajú, že auto či krúžky detí im ukrajujú značnú časť z ich mesačných rozpočtov, preto nie sú schopní ešte ďalšej odkladať a investovať peniaze,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Tí, ktorí investujú nad rámec sporiacich účtov, uvádzajú ako hlavný dôvod zaistenie si budúcnosti na dôchodku, ale aj vykrytie nečakaných finančných výdavkov v súčasnosti. Približne 13 % Slovákov si z našetrených a investovaných peňazí chce kúpiť nehnuteľnosť.

Aktuálne majú sporiaci účet dve tretiny Slovákov, avšak popri tom využívajú aj iné druhy investovania. Slováci investujú napríklad do investičných a kapitálových životných poistení. Vyjadrilo sa tak 52 % respondentov. Do dôchodkových pilierov investuje 40 % ľudí, do nehnuteľností 23 % a do fondov a cenných papierov 21 %.

 „Kým štvrtina Slovákov vníma investovanie pozitívne, polovica má k nemu neutrálny vzťah. Tri štvrtiny tých, ktorí by investovali do podielových fondov, akcií či dlhopisov, sa cítia dobre informovaní o súvisiacich rizikách,“ doplnila Buchláková.

Na trhu sú vo všeobecnosti tri kategórie investorov. Ten konzervatívny uprednostňuje bezpečnosť investícií pred výnosom. Takýto klienti investujú skôr do konzervatívnych fondov, resp. iných bankových produktov. Títo ľudia si skôr zriaďujú termínované vklady alebo sporenia k účtom, kde sú ich prostriedky chránené Fondom na ochranu vkladov.

Druhým typom je vyvážený investor, ktorý je ochotný podstúpiť malé riziko, aby získal vyšší výnos. Títo ľudia investujú väčšiu časť peňazí do konzervatívnych fondov, resp. hľadajú možnosti pre kombinované investovanie (časť peňazí vložia napríklad na termínovaný vklad a časť peňazí do fondov). Dynamický investor – je ochotný znášať veľkú mieru rizika, to znamená, že je ochotný riskantnejšie investovať, aby získal čo najvyšší výnos. Takýto ľudia najčastejšie investujú do zmiešaných, alebo akciových fondov. Pri vyváženom a dynamickom investorovi hovoríme aj o investovaní do umenia a podobne.

„Šetriť, a ak je možné aj investovať, je rozumné z dlhodobého hľadiska. Ľudia by v tomto prípade mali myslieť na akúsi zálohu. Ideálne je mať finančnú rezervu aspoň na tri až 6 mesiacov, ktorá umožní prekonať nepriaznivé obdobie napríklad v prípade straty zamestnania či vážnejšej choroby alebo úrazu. Ak si už ľudia chcú požičiavať, tak zodpovedne, aby príjem nielenže vykryl mesačnú splátku, ale aby zostalo aj niečo navyše, čo sa odloží bokom,“ skomentovala Buchláková.