Slováci mesačne vynakladajú najviac finančných prostriedkov na bývanie. Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu a plyn zhltnú až vyše štvrtinu z rozpočtu priemernej slovenskej domácnosti. Druhou najnákladnejšou zložkou sú potraviny a nealkoholické nápoje, na ktoré vynakladáme 17 percent z celkových výdavkov domácnosti.

„Zvyšujúce sa ceny energií sa podpisujú pod to, že medziročne musíme minúť viac peňazí práve na bývanie. Ročný účet priemernej štvorčlennej rodiny porastie v tomto roku o desiatky eur. Za plyn si priplatíme od 11 do 50 eur ročne, za teplo asi 22 eur, elektrina vytiahne z našich peňaženiek od 7 do 80 eur za rok a drahšia voda zvýši ročné výdavky asi o 9 eur,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Najmenej peňazí dávame na vzdelávanie, a to len 2 % z celkových mesačných výdavkov. Podobný trend však možno badať naprieč európskymi krajinami. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat najviac míňajú Európania práve na bývanie (24,5 %), nasleduje doprava (13 %) a potraviny a nealkoholické nápoje (12,2 %), výdavky na reštaurácie a hotely (8,8 %) a rekreáciu a kultúru (8,5 %).

Zaujímavosťou je, že u nás výdavky na bývanie zaznamenali v rámci 28 krajín Európskej únie jeden z najvyšších nárastov. Ešte v roku 2007 boli na úrovni 14 %. Najviac za desať rokov narástli výdavky na bývanie aj vo Fínsku (+4,8 %), Portugalsku (+ 3,8 %), Holandsku (+ 3,7 %), Írsku (+3,5 %), Bulharsku (+3,4 %) a Španielsku (+ 3 %).

Na druhej strane výdavky na bývanie klesali na Slovensku, a to v priebehu 10 rokov o 2,6 %, nasleduje Estónsko (- 1%), Poľsko (- 0,8 %), Nemecko a Malta (obe -0,7 %), Maďarsko (- 0,5 %) a Švédsko (-0,1 %). Najviac na bývanie a na náklady s tým spojené míňajú domácnosti vo Fínsku (28,8 %), Dánsku (28,7 %) a Veľkej Británii (26,7 %). Najmenej na Malte (10,1 %), Lotyšsku (14,8 %) a Cypre (15,4 %).

„Nie je prekvapením, že vzhľadom na životný štýl, práve Španieli vynakladajú spomedzi krajín EÚ najviac peňazí na reštaurácie a bary, a to až 15 % z ich celkových mesačných výdavkov. Najmenej je to v Rumunsku, a to necelé 2 %, čo samozrejme súvisí s finančnou situáciou v krajine,“ doplnila Buchláková.