Počet nezamestnaných na úradoch práce v poslednom mesiaci minulého roka mierne vzrástol, v súlade s našimi očakávaniami. V počte disponibilných nezamestnaných sa vraciame približne na úroveň leta. Celkovo od konca marca 2020 pribudlo najviac nezamestnaných z priemyselnej výroby, služieb či obchodu. V predchádzajúcom týždni zároveň ohlásilo hromadné prepúšťanie niekoľko väčších zamestnávateľov zo sektora zdieľaných služieb či dopravy, čím by slovenský trh práce mohol prísť až o niekoľko tisíc pracovných miest. Na druhej strane máme na úradoch práce tisíce mladých absolventov, často hľadajúcich prácu práve vo vyššie spomenutých odvetviach. Ostať bez práce v mladom veku však môže mať dlhotrvajúce následky.
Miera disponibilnej nezamestnanosti vzrástla oproti novembru o 0,19 percentuálneho bodu na 7,57 %, čo je v súlade s našimi očakávaniami. Mierne zvýšenie nezamestnanosti zaznamenané v posledných dvoch mesiacoch minulého roka nás vracia približne na úroveň augusta (aj keď po sezónnom očistení je miera nezamestnanosti mierne vyššie ako v lete). Na úradoch práce je tak registrovaných viac než 207 tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie, oproti novembru je to zvýšenie o približne 5200 ľudí, no v porovnaní s marcom minulého roka sledujeme nárast o 64 tisíc uchádzačov o zamestnanie. Celková miera nezamestnanosti, nielen disponibilná, vzrástla na 8,3 % (medzimesačne +0,16 p.b.).
Vo vývoji na konci roka môžeme vidieť dopady druhej vlny pandémie a zavádzaných reštrikcií. Noví nezamestnaní pribúdali najmä z odvetví služieb, priemyselnej výroby a veľko- a maloobchodu. V nasledujúcich mesiacoch očakávame jemné zvýšenie nezamestnanosti v dôsledku ďalšieho vývoja epidemiologickej situácie na Slovensku i v zahraničí, ako aj v dôsledku zvýšenej neistoty, čo sa bude premietať aj do rozhodovania firiem. Naďalej platí, že štátne opatrenia na ochranu zamestnanosti zohrávajú významnú úlohu a pri správnom nastavení majú aj v budúcnosti potenciál tlmiť negatívne dopady na trhu práce. Pre rýchle ekonomické zotavenie – najmä pre uvoľnenie tlaku na zamestnávateľov v službách či v obchode – je dôležité venovať pozornosť dobrému zvládnutiu vakcinácie, čo by vytvorilo potenciál na výraznejšie hospodárske oživenie už od neskorej jari či začiatkom leta.
Už pri pohľade na graf môžeme vidieť, že napriek tak výraznej kríze, akú v súčasnosti zažívame, sa ani zďaleka nepribližujeme k úrovniam, ktoré sme dosahovali po roku 2008 v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Vo februári 2013 celková miera nezamestnanosti (meraná úradmi práce) dosiahla 16,2 %, avšak pohľad do neďalekej histórie ukazuje ešte väčšie extrémy. V čase, keď Slovensko zažívalo svoju prvú dekádu samostatnosti a učilo sa trhovým princípom, bol na prelome milénia nezamestnaný každý piaty z pracovnej sily v krajine. Už v tom čase sme mohli vidieť výrazné regionálne rozdiely pri nezamestnanosti. Zatiaľ čo severozápad krajiny zaznamenával v marci 2001 nezamestnanosť približne do 15 %, až 40 okresov zápasilo s nezamestnanosťou vyššou ako 20 %, z nich až v dvadsiatich troch bola miera nad 25 % (napr. Rimavská Sobota, kde bol v tom čase bez práce každý tretí dospelý). Pre porovnanie, v závere minulého roka sme zaznamenali jeden okres s mierou nezamestnanosti nad 20 %, čo bola práve spomínaná Rimavská Sobota (20,26 %).
V slovenských médiách v minulom týždni rezonovala správa o hlásených hromadných prepúšťaniach (Slovenská pošta, ŽS Cargo a tri nadnárodné korporácie), kedy by o prácu malo prísť spolu viac než 3 tisíc ľudí. Na presnejšie informácie a s tým súvisiaci dopad na trh práce si však potrebujeme počkať. Podľa informácií, ktoré na svojej tlačovej konferencií nedávno poskytol minister práce, sa na Slovensku v minulom roku podarilo zachrániť tri štvrtiny pracovných miest ohlásených v hromadných prepúšťaniach. Kým podľa hlásení miestnym úradom práce malo prísť o zamestnanie asi desať tisíc ľudí, reálne o prácu prišlo asi 2800 zamestnancov. Na druhú stranu je jasné, že zatvorenie výroby kvôli pandémii je iným (odvrátiteľnejším) dôvodom pre prepúšťanie, než presun časti pracovných miest do krajiny s nižšími mzdovými nákladmi. Firmy budú vždy hľadať nákladovo efektívne riešenia, a preto sú tieto prvé lastovičky off-shoringu služieb výstrahou, že rovnaké – a zároveň pomerne sofistikované - služby dokážu poskytovať aj krajiny s lacnejšou pracovnou silou.
Jednou z najviac zasiahnutých skupín pandémiou koronavírusu sú mladí ľudia. V štatistike úradov práce vidíme, že v decembri 2020 bolo stále nezamestnaných takmer 11 tisíc absolventov škôl, čo je výrazne viac než v rokoch predtým. Vstup na trh práce je pritom pre nich veľmi dôležitým krokom nielen pre vývoj kariéry, ale aj pre ich potenciálne zárobky v budúcnosti. Napríklad podľa štúdie britských vedcov „každý mesiac nezamestnanosti medzi 18 a 20 rokom života znižuje príjmy asi o 1,2 % ročne“. Iná štúdia zasa hovorí, že nezamestnanosť v mladosti má dlhodobý vplyv na mentálne zdravie. Ostať bez práce v mladom veku teda neznamená len absenciu pravidelného príjmu, ale prináša so sebou množstvo nepozorovaných aspektov, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života v budúcnosti.
Digitálne euro vzbudilo veľký záujem verejnosti
Minulotýždňová tlačová konferencia prezidentky ECB Christine Lagarde sa pri otázkach novinárov dotkla aj projektu digitálneho eura, o ktorom centrálna banka premýšľa už dlhší čas. Celá myšlienka je reakciou na trend radikálneho poklesu vo využívaní hotovosti, ktorý súčasná kríza ešte viac posilnila. Ľudia prechádzajú od hotovosti k iným formám platenia, pričom sa do popredia dostávajú aj projekty digitálnych mien ako napríklad Bitcoin. Myšlienkou ECB je potom spojiť dokopy dve najväčšie výhody – anonymita digitálnej meny a reputácia centrálnej banky. Zatiaľ čo súčasné digitálne meny nie sú podložené žiadnym reálnym aktívom, preto ich cena tak výrazne kolíše, digitálne euro by malo využívať práve reputáciu a nástroje, ktoré vie poskytnúť iba centrálna banka. Na druhú stranu do popredia stále viac vystupuje otázka bezpečnosti a ochrany súkromia, kedy spotrebitelia vyhľadávajú také spôsoby platenia, ktoré im zabezpečia anonymitu v online priestore.
Ešte pred samotným rozhodnutím, či vôbec k tomuto projektu eurozóna pristúpi, uzatvorila ECB začiatkom januára verejnú konzultáciu k projektu, ktorá trvala tri mesiace. Zapojilo sa do nej viac než 8 tisíc respondentov z radov občanov, firiem aj združení. Až 41 % odpovedí označilo, že za dôležitú súčasť celého projektu považuje ochranu súkromia pri platení. Ďalšími významnými aspektami sú bezpečnosť (17 % respondentov) a celoeurópske použitie (10 %). Digitálne euro by teda predstavovalo akúsi „virtuálnu hotovostnú peňaženku“, ktorá by však nenahradila mince a bankovky, ale rozšírila by spôsoby, ktorými môžu ľudia svoju platbu vykonať – a to rýchlo, jednoducho a bezpečne. ECB však nastoľuje aj otázku, čo by v monetárnom systéme nastalo, ak by ľudia začali hromadne opúšťať hotovosť či svoje bankové účty a začali používať výhradne digitálne euro. Okrem problémov v bankovom sektore – napríklad pri náročnejšom posudzovaní bonity klienta, keď by mal peniaze iba vo forme digitálneho eura – sú to napríklad výzvy pre fungovanie monetárnych nástrojov, ktoré sú výrazne naviazané na finančný systém či prevenciu pred financovaním terorizmu a prania špinavých peňazí. Rozhodnutie o spustení projektu digitálneho eura sa očakáva do polovice tohto roka.
Slovenský rating má po novom lepší výhľad
V piatkový večer oznámila agentúra Standard & Poor's (S&P) zmenu výhľadu úverového ratingu Slovenska z negatívneho na stabilný. Samotné hodnotenie ostalo na úrovni A+. Agentúra očakáva v roku 2021 oživenie slovenskej ekonomiky, pričom pozitívne vníma prichádzajúce finančné prostriedky z fondu obnovy či eurofondov. Ďalej oceňuje, že ekonomika dosiahla v druhej polovici minulého roka pomerne dobrú výkonnosť, hlavne v treťom kvartáli, čo pomohlo zmierniť celoročný prepad HDP. Priemysel si našiel spôsob, ako fungovať aj počas pandémie. Darilo sa aj jednej z najdôležitejších častí ekonomiky - automobilovému priemyslu. Svoju úlohu v pozitívnom hodnotení zohrala aj podniková expanzia, ktorú ohlásila skupina Volkswagen na Slovensku.
Mierne zhoršenie očakávaní v eurozóne, aj v Nemecku
Index nákupných manažérov (PMI) v eurozóne klesol medzimesačne vo všetkých sledovaných oblastiach. Priemysel (hodnota 54,7) sa stále drží nad hranicou 50 bodov, čo predstavuje skôr pozitívne očakávania o expanzii aktivity; pomerne výrazný pokles o 1,6 bodu sme však zaznamenali v službách (na 45 bodov). Okrem zvyčajného slabšieho dopytu však respondenti vo väčšej miere uvádzali aj obmedzenia na ponukovej strane, a teda zo strany dodávateľov, čo obmedzovalo možnosti výroby. Výhľad do nasledujúcich 12 mesiacov však ostáva v priemysle veľmi pozitívny. Mierne oslabenie sa vyskytlo v službách, najmä ako dôsledok obáv z pretrvávajúcej pandémie a z toho vyplývajúceho nedostatku dopytu.
Sentimenty pre Nemecko zaznamenávajú podobné trendy. Index nákupných manažérov tam klesol v priemysle o 1,3 bodu (hodnota 57,0), aj službách o 0,2 bodu (hodnota 46,8). Nemecký ifo index zaznamenal pozitívne hodnotenie súčasnej situácie v nemeckom priemysle, avšak s pesimistickejšími očakávaniami do budúcnosti. Služby zaznamenali rovnaký vývoj ako PMI index - s negatívnym hodnotením aj horšími očakávaniami, pričom najväčšie obavy hlásili spoločnosti zo sektora dopravy a logistiky. Skôr pesimistické očakávania hlásia aj stavebníctvo a obchod.