- Od vypuknutia svetovej pandémie koronavírusu si museli firmy aj zamestnanci zvykať na zásadné zmeny vo fungovaní bežného súkromného aj pracovného života. Práca sa presunula z kancelárií do domov a bytov, čo však bolo často spojené aj so starostlivosťou o dieťa. Otcov a matky ale kríza zasiahla rozličnou mierou, čo môže do budúcnosti ešte prehĺbiť rozdiely medzi pohlaviami.
- Eurofound vo svojom aprílovom prieskume medzi občanmi členských štátov EÚ zisťoval, akým spôsobom ovplyvnila pandémia ich pracovný život. Až 22 % respondentov zo Slovenska označilo, že úplne alebo čiastočne stratilo prácu alebo kontrakty a podobné percento sa obáva, že v najbližších troch mesiacoch o prácu ešte len príde.
- Takmer polovica ľudí sa v prieskume vyjadrila, že ich odpracované hodiny výrazne alebo čiastočne poklesli.
- Zatiaľ čo prvý štvrťrok bola zasiahnutá najsilnejšie Ázia (predovšetkým Čína), ekonomické dopady v druhom štvrťroku už pocítia aj ostatné regióny sveta. Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) očakávame najvýraznejší pokles odpracovaných hodín v Európe a Amerike, rádovo nad 12 % oproti predkrízovej úrovni.
- V americkom prieskume sa až 74 % firiem vyjadrilo, že určitú časť zamestnancov hodlá nechať doma nastálo. Tento typ formy práce sa však spája aj s rozdielmi medzi pohlaviami.
- Pri matkách je až 1,5-krát vyššia pravdepodobnosť, že stratia prácu alebo dajú výpoveď. Je tiež pravdepodobnejšie, že práve ony ostanú doma s dieťaťom pri prerušenej výučbe na školách. Ich odpracované hodiny poklesli výrazne viac než hodiny otcov a pracovný čas je prerušovaný častejšie starostlivosťou o dieťa.
- Takmer polovica žien/matiek sa počas práce z domu zároveň stará o deti, zatiaľ čo u mužov/otcov je miera výrazne nižšia (30 %).
- Odhady hovoria, že globálne (64 krajín) je „poskytnutých“ 16,4 miliardy hodín neplatenej starostlivosti za deň, čo je ekvivalentom asi 2 miliardám ľudí pracujúcich 8 hodín denne bez odmeny. Problémom však je, že až tri štvrtiny z nich vykonávajú ženy, čo im znižuje množstvo hodín platenej práce, znižuje mzdy a prehlbuje rozdiely.
- Odvetvia, v ktorých pracujú predovšetkým ženy (napr. sociálne služby, zdravotníctvo) nielenže sú tradične odmeňované nižšou mzdou, zároveň poskytujú menej priestoru na prácu z domu, čím sa ženy častejšie dostávajú do „prvej línie“ pandémie.
- Jedným z významných dôsledkov pandémie teda môže byť prehlbovanie príjmových rozdielov medzi mužmi a ženami. Pravdepodobnosť straty alebo zanechania zamestnania je u žien vyššia, čo vyplýva z ich tradičnej úlohy starostlivosti o rodinu. Nižší počet odpracovaných hodín znižuje ich príjem, čo predstavuje problém predovšetkým pri slobodných matkách. Rovnomernejšie rozdelenie si povinností medzi pohlaviami a účinná sociálna politika môžu ženám pomôcť prekonať toto náročné obdobie a zastaviť (či aspoň spomaliť) rastúcu mieru príjmových rozdielov, ktorú v ekonomike neustále pozorujeme.