Aj neziskovkám môže investičný úver pomôcť
O investičnom úvere zvyčajne uvažujú podnikatelia. No aj neziskové organizácie ním svoju činnosť vedia zefektívniť.
Richard Fekete je jedným zo špecialistov v Slovenskej sporiteľni na financovanie mimovládnych neziskových organizácií. Porozprávali sme sa s ním aj o tom, prečo neziskovka potrebuje kvalitný finančný plán.
Na čo si neziskovky najčastejšie potrebujú požičať peniaze?
Každá nezisková organizácia má jedinečný príbeh. Venujú sa rôznym témam a cieľovým skupinám, a realizujú aktivity, aby naplnili svoje poslanie.
Časť z nich potrebuje úver na preklenutie obdobia, počas ktorého čaká na refundáciu grantu, dotácie od štátu alebo nenávratný finančný príspevok. Ide častokrát o zariadenia poskytujúce sociálne služby a projekty financované z eurofondov. Ďalší potrebujú úvery na kúpu a/alebo rekonštrukciu budovy, či financovanie na preklenutie sezónnosti svojej činnosti.
Organizácie si požičiavajú na rozbehnutie alebo rozšírenie svojej hospodárskej činnosti, ktorá im umožní napríklad zvýšiť počet svojich klientov, skvalitniť a rozšíriť služby, či zvýšiť pozitívny sociálny vplyv. Alebo tiež na diverzifikáciu svojich zdrojov financovania, čo je naďalej v neziskovkách veľmi dôležitá téma.
Financujete neziskovky inak ako napríklad podnikateľov?
Banka skúma hospodárske výsledky subjektu, ktorý chce úverové financovanie. U podnikateľov posudzuje účtovné výkazy, na základe ktorých vypočíta maximálnu výšku úveru a mesačnú splátku. Mnohé neziskovky si účtovníctvo buď nevedú vôbec alebo vykazujú nulový výsledok hospodárenia (EBITDA) alebo iba čistú stratu. Preto im banka nevie neposkytnúť financovanie na základe účtovných výkazov.
Tak ako pri začínajúcich podnikateľoch tak aj pri neziskovkách prípad od prípadu odhadujeme budúcu schopnosť splácať úver. Financovanie staviame na posúdení rizika postavenom na podnikateľskom pláne, cash flow a hlavne na riadiacich ľuďoch organizácie a ich skúsenostiach.
Náš program pre neziskové organizácie a subjekty sociálnej ekonomiky okrem financovania pomáha klientom aj poradenstvom. S klientmi si prejdeme ich finančné plány a len v prípade, že sú realizovateľné a životaschopné, preberieme možnosti financovania bankovými produktmi.
Je dobré, ak má aj neziskovka nejaký ročný, nazvime to, biznis plán? Alebo stačí, keď si sleduje len svoj cash flow?
Každý subjekt, ktorý vykonáva ekonomickú alebo podnikateľskú činnosť, by mal sledovať svoj cash flow (finančný plán – tok peňazí). Tým, ktorí začínajú s novou aktivitou, či už sú to firmy alebo neziskovky, uľahčí štart, ak si premyslia podnikateľský plán. Vzor, ako ho vyplniť (aj s príkladmi) je možné si stiahnuť.
Biznis plán pomáha banke pochopiť podstatné informácie o firme, o jej produktoch či službách, o cieľovej skupine a ako sa k nej plánuje podnikateľ dostať, o ľuďoch, plánovaných príjmoch a výdavkoch. Umožňuje lepšie rozhodnutia a tiež je podkladom pre kontrolu dosahovania stanovených cieľov. Podnikateľ ho vypracováva pre seba, pre úspešné uchytenie sa a presadenie sa na trhu, prípadne pre investorov alebo banku na získanie úveru. Najmä sa ale pri podnikateľskom pláne a jeho revízii veľa naučí a nebude opakovať chyby, ktoré už urobili iní.
Aké sú vaše skúsenosti, sledujú si neziskovky zvyčajne svoj cash flow?
Neziskovky, ktoré financujeme v rámci nášho programu, musia, keďže vypracovaný cash flow je jedným z podkladov k schváleniu úveru. Je z neho totiž zrejmé, či je organizácia, pri svojich existujúcich či plánovaných príjmoch a výdavkoch, schopná splácať úver.
Neziskový sektor je veľmi rôznorodý a široký. Existujú organizácie, ktoré ani nevedia, čo cash flow znamená. Často ide o malé organizácie založené na práci dobrovoľníkov, ktoré to v podstate ani nepotrebujú. Ale je aj dosť takých, ktoré majú finančný manažment na vysokej profesionálnej úrovni a cash flow pre nich nie je problém. V tomto sa naozaj nedá paušalizovať a hovoriť za všetky neziskovky.
Aký je rozdiel medzi ekonomickou činnosťou a podnikateľskou činnosťou neziskových organizácií? Nie je to to isté?
Subjekty, ktoré z daňového hľadiska patria medzi neziskové organizácie, sú presne vymedzené v Zákone o dani z príjmov. V praxi sa najčastejšie vyskytujú neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a občianske združenia.
Podnikanie je termín vymedzený zákonom ako pravidelná činnosť vykonávaná pod vlastným menom a na vlastné riziko, s cieľom dosiahnuť zisk. Už niekoľko rokov však firmy môžu okrem dosahovania zisku mať aj ďalšiu činnosť – pozitívny dopad na spoločnosť, a tu sa začínajú prelínať oba svety. Národná rada Slovenskej republiky 13. marca 2018 schválila Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť.
Neziskové organizácie môžu vykonávať hospodársku činnosť či zveľaďovanie majetku (pričom nejde o „podnikanie“ v zmysle zákona - na odlíšenie „podnikania“ neziskových organizácií od podnikania firiem) a môžu aj podnikať na základe vydaného živnostenského osvedčenia. Trošku to robí zmätok v komunikácii. Bez ohľadu na legislatívnu rovnocennosť však pripomíname odlišný charakter hospodárskej činnosti nekomerčných organizácií a podnikateľskej aktivity komerčných firiem.
Prečo je podľa vás potrebné podporovať aj neziskový sektor a nielen podnikateľské nápady?
Firma a jej vlastníci podnikajú za účelom tvorby zisku, ak však o jej služby alebo produkty nie je na trhu záujem, skôr či neskôr skrachuje. Aktivity neziskovej organizácie majú mať spoločenský presah, hoci nie vždy na svoje aktivity vedia zarobiť hospodárskou činnosťou a mnohokrát ich treba dotovať. Nezisková organizácia totiž existuje aj z dôvodu, že vytvára hodnoty, ktoré sa niekedy nedajú vyjadriť len peniazmi.
Neziskové organizácie svojou činnosťou robia aktivity, ktoré nerobí ani štát ani firmy, v mnohom dokonca suplujú rolu štátu. Aj keď veľa ľudí na Slovensku ich rolu a fungovanie nechápe, myslím si, že všetci by sme rýchlo zistili, ak by sa z nášho priestoru vytratili.
Jedným z hlavných cieľov nášho oddelenia je pomoc sociálne a spoločensky zameraným projektom a zmierňovanie dopadov chudoby na Slovensku. V tejto téme majú neziskovky významné zastúpenie. Sme radi, že ako banka im dokážeme v nej pomôcť tým, čo nám ide najlepšie. Financovaním a plánovaním zdravých financií.
Čo musí teda neziskovka spraviť, aby sa u vás mohla uchádzať o úver alebo sa len prísť poradiť?
Stačí, ak nás kontaktuje. Buď cez web formulár alebo návštevou ktorejkoľvek pobočky Slovenskej sporiteľne, kde klient povie, čo potrebuje.
Následne spolu hovoríme o príjmoch a výdavkoch, finančných plánoch, zisťujeme, či mu úverom vieme pomôcť. Tieto konzultácie sú, samozrejme, bezplatné.
Ak vás zaujal tento rozhovor, prečítajte si ďalšie rady a tipy, ktorými Slovenská sporiteľňa podporuje začínajúcich podnikateľov a subjekty sociálnej ekonomiky.