Na účte mal 20 eur, dnes sa podieľa na výrobkoch pre Bentley či Lamborghini

Strojár Patrik Porubský strieda montérky s oblekom a plní si sen o vlastnom podnikaní.

zubár Adam Mikuš


Opustil istotu a zariskoval. Ako hovorí – dal all in. Zanechal dobre platené miesto v Nemecku, zhrnul úspory, vzal si úver a vykročil za snom o vlastnom podnikaní. Chvíľami tŕpol. „Na účte mi ostalo 20 eur,“ spomína Patrik Porubský.

Teraz sa usmieva. Obrat jeho strojárskej firmy PP Industry vlani presiahol 300-tisíc eur, kupuje nový stroj, sťahuje sa do väčších priestorov, spolupracuje so svetovými značkami a zákazky mu pribúdajú.

Buď to spravím teraz, alebo nikdy

Porubský pochádza zo strojárskeho kraja. V Dubnici nad Váhom študoval na priemyslovke a od pätnástich sa motal pri strojoch. Najskôr okolo nich len zametal, postupne sa naučil vyrábať jednoduché kusy, až napokon dokázal stroj sám nastaviť a naprogramovať. Vyskúšal si prakticky celý výrobný proces a túto prácu si zamiloval.

Po čase odišiel do Nemecka, kde získal miesto vo veľkej firme vyrábajúcej napríklad automatizačné linky pre rôzne automobilky. Spôsob jeho práce sa výrazne zmenil. „Zrazu som bol len v kancelárii za počítačom. Tiež to malo niečo do seba, ale po čase som zistil, že excel nie je úplne pre mňa,“ približuje Porubský.

Vrátil sa na Slovensko, opäť sa zamestnal v strojárskej firme, no stále myslel na svoj sen. „Raz som bol týždeň doma na PN a premýšľal som. Vtedy som dospel k záveru, že to skúsim. Buď to spravím teraz, alebo nikdy. Dám all in a uvidím,“ opisuje.

Najskôr prácu len kooperoval – zohnal zákazku, dal ju v nejakej firme vyrobiť, a potom produkt odovzdal koncovému zákazníkovi. „Narazil som však na jeden veľký problém. Často som sa stretával s nekvalitou, robota bola odfušovaná, nebol som stotožnený s tým, že to mám odovzdať zákazníkovi pod svojím menom. Tak som hľadal spôsob, ako si kúpiť stroj a spustiť vlastnú výrobu,“ hovorí Porubský.
 

Buď to spravím teraz, alebo nikdy

Porubský pochádza zo strojárskeho kraja. V Dubnici nad Váhom študoval na priemyslovke a od pätnástich sa motal pri strojoch. Najskôr okolo nich len zametal, postupne sa naučil vyrábať jednoduché kusy, až napokon dokázal stroj sám nastaviť a naprogramovať. Vyskúšal si prakticky celý výrobný proces a túto prácu si zamiloval.

Po čase odišiel do Nemecka, kde získal miesto vo veľkej firme vyrábajúcej napríklad automatizačné linky pre rôzne automobilky. Spôsob jeho práce sa výrazne zmenil. „Zrazu som bol len v kancelárii za počítačom. Tiež to malo niečo do seba, ale po čase som zistil, že excel nie je úplne pre mňa,“ približuje Porubský.

Vrátil sa na Slovensko, opäť sa zamestnal v strojárskej firme, no stále myslel na svoj sen. „Raz som bol týždeň doma na PN a premýšľal som. Vtedy som dospel k záveru, že to skúsim. Buď to spravím teraz, alebo nikdy. Dám all in a uvidím,“ opisuje.

Najskôr prácu len kooperoval – zohnal zákazku, dal ju v nejakej firme vyrobiť, a potom produkt odovzdal koncovému zákazníkovi. „Narazil som však na jeden veľký problém. Často som sa stretával s nekvalitou, robota bola odfušovaná, nebol som stotožnený s tým, že to mám odovzdať zákazníkovi pod svojím menom. Tak som hľadal spôsob, ako si kúpiť stroj a spustiť vlastnú výrobu,“ hovorí Porubský.
 

Vyrába komponenty strojov pre medzinárodné značky

Na kúpu stroja potreboval 90-tisíc eur a k tomu ďalšie prostriedky na doplňujúce vybavenie. Toľko financií nemal, preto oslovoval banky a hľadal možnosti na získanie úveru. Nikde však nepochodil.

„Povedali, že mi spravia podnikateľský účet. A tam sa to skončilo, ani sa so mnou nebavili. Ak vraj budem mať o dva roky nejaké výsledky, môžeme sa k tomu vrátiť,“ vraví Porubský.

Napokon sa dozvedel o programe Slovenskej sporiteľne na podporu začínajúcich podnikateľov.

„Na moje počudovanie boli v Slovenskej sporiteľni veľmi ústretoví. Mala ma na starosti Annamária Kočišová. Vypočula si ma, vypracoval som biznis plán, podložil som ho číslami a zákazníkmi, s ktorými som už reálne spolupracoval. Keď videli, že viem, o čom hovorím, odklepnutie úveru bola otázka týždňa,“ opisuje.

V lete 2024 tak mohol kúpiť prvý stroj a ďalšie nevyhnutné vybavenie a pustil sa do práce. Bolo jej toľko, že po pár mesiacoch prijal ďalšieho zamestnanca.

Čo presne vyrába? „Sú to komponenty strojov, zariadení a automatizačných liniek, z ktorých potom zákazník montuje a kompletizuje stroje pre rôzne odvetia priemyslu,“ naznačuje Porubský.

„Robím napríklad pre pobočku japonskej firmy, kde vyrábajú brzdové strmene pre autá od Volkswagenu po Bentley či Lamborghini. Alebo vyrábam pre gumárenský priemysel rôzne komponenty lisov a ďalších zariadení pre spracovanie gumy. Robím tiež komponenty do liniek, ktoré vyrábajú rôzne diely do kamiónov Man,“ opisuje.
 

Strieda montérky a oblek

Hoci sa mu darí, často sa spočiatku stretáva s nedôverou. „Mnohí sa boja vyskúšať novú malú firmu. Keď im poviem, že sme len dvaja zamestnanci z Dubnice a máme zatiaľ iba jeden stroj, tak sa pozerajú, čo vôbec chcem. Ale keď sa nám podarilo spraviť aspoň nejaký malý produkt na skúšku, väčšinou sa to skončilo tak, že tá firma s nami spolupracuje doteraz,“ približuje čerstvý tridsiatnik.

Okrem strojov a vybavenia investoval 26-tisíc eur do softvéru na programovanie.

„Ten je mojou najväčšou výhodou oproti iným firmám, lebo dokážem vyrábať trikrát rýchlejšie, kvalitnejšie, často sa dostanem na polovičné ceny a ešte stále mám slušný zisk. Bola to jedna z najlepších investícií, aké som mohol spraviť. Ten softvér sa mi už trikrát zaplatil,“ pochvaľuje si Porubský.
 

Popri tom stále hľadá možnosti, ako napredovať a pracovať efektívnejšie.

„Každé euro, ktoré zarobím navyše, používam na rozvoj firmy. Nakúpil som ďalšie náradie, svojho zamestnanca som poslal na niekoľko školení, sťahujeme sa do väčších priestorov, objednal som ďalší stroj,“ vyratúva.

Zároveň sa venuje aj manažérskej práci a zháňaniu nových zákazníkov. Chvíľu tak má na sebe montérky, a vzápätí košeľu a oblek.

„Mám z oboch svetov niečo a to ma baví. Nie som kravaťák v kancelárii, ktorý len rozdáva rozkazy a o tej práci nič nevie. Lepšie sa cítim v montérkach, trávim v nich 80 percent času, ale niekedy je fajn dať si košeľu, sako a ísť na stretnutie so zákazníkom,“ hovorí.

Iní sa sťažujú, on má roboty viac než dosť

Má za sebou prvý rok podnikania a vraví: „Som prekvapený, nečakal som, že to takto pôjde.“

„Na začiatku som prepočítaval, že ak spravím na konci roka obrat 50-tisíc, budem spokojný. Nakoniec sme minulý rok mali celkové výnosy 341-tisíc eur bez DPH. A keď vidím, že firmy si u nás objednávajú stále viac, mám pokojnejší spánok. Viem, že ak aj kúpim stroj za 200-tisíc, bude mať čo robiť a nebude problém ho splatiť,“ naznačí.

Porubskému trvalo roky, kým nabral odvahu pustiť sa do vlastného biznisu. Nechcel však neskôr ľutovať, že sa o to aspoň nepokúsil.

„Bolo to veľmi náročné rozhodnutie. Mal som dobre platenú prácu, odrobil som si osem hodín a nemusel som nič riešiť. Trochu som sa bál, ako to zvládnem. Na stroji som vedel robiť, ale nevedel som, či som aj schopný manažér,“ približuje.

„Prvé mesiace som mal bezsenné noci, vložil som do toho všetky úspory. Ak by to nevyšlo, začínal by som znova od nuly. Chvalabohu, vyšlo to,“ dodáva.

Rozbiehate aj vy vlastný biznis a potrebujete ho dofinancovať? Pripravte si biznis plán, prediskutujte ho s našimi špecialistami pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky a zistite možnosti jeho financovania s našimi štartovacími úvermi.