Deti, ktoré ovládajú čínštinu, sa v škole ľahšie učia, hovorí zakladateľka unikátnej škôlky Dragon Kids Dana Janeček Čermáková

Dana Janeček Čermáková strávila v Číne osem rokov a nebyť pandémie, ktorá ju na chvíľu priviedla naspäť na Slovensko, asi by tam žila dodnes. Keď počas krátkeho pobytu doma spoznala svojho terajšieho manžela, bolo rozhodnuté a Čínu nadobro opustila. Aj keď vlastne… Nie tak celkom.

Odmalička bola podnikavá, lídrom na pieskovisku aj v škôlke. Prakticky všade. Vždy mala svoju hlavu a kopec nápadov. Robiť niečo tak, ako to chcú iní, ju doslova ubíjalo. Rozhodla sa preto pre vlastné podnikanie, aby sa mohla venovať deťom. Pretože hoci to znie ako klišé, deti sú naša budúcnosť. Dana Janeček Čermáková založila materskú školu Dragon Kids a svoj príbeh plný radostí a starostí porozprávala aj nám.        

Deti a cudzie jazyky

Aký bol prvý impulz, ktorý vám vnukol myšlienku, spojiť deti a cudzie jazyky? 

Kým som žila v Číne, sprostredkúvala som aj výmenné pobyty a oslovovala svojich známych, aby prišli, vyskúšali, zažili, ale stretávala som sa s nedostatkom sebavedomia, čo sa cudzieho jazyka týka. Väčšinou to bola angličtina, vďaka ktorej mali mnoho zábran a často sa báli aj vycestovať pre nedostatočné jazykové znalosti. Práve tieto bariéry boli pre mňa alarmujúce. Sme totiž malá krajina s jazykom, ktorý nikto neovláda, ale sme súčasťou Európskej únie, kde máme veľa možností cestovať. A pritom jazyky nie sú nejako mimoriadne náročné, len sa ich treba začať učiť v tom správnom veku. 

Bolo toto poznanie hlavným dôvodom pre založenie prvej škôlky?

Určite áno. Pustila som sa do podnikania s deťmi, pretože milujem jazyky a milujem deti. Vedela som, že keď to spojím, odprevadíme do sveta skvelú budúcu generáciu, ktorá nám nebude robiť hanbu. 

Ste rodená Banskobystričanka. Prečo ste prvú škôlku otvárali v Bratislave?

Ako hrdá Bystričanka som sa ocitla v Bratislave, kde môj manžel, tiež Bystričan, žil. A vtedy som tam videla väčší potenciál, aj keď prvotný plán bolo otvoriť multilingválnu materskú školu predovšetkým v Banskej Bystrici. Ako rodáčka zo stredu Slovenska som sa cítila za to zodpovedná a mala som chuť ponúknuť štartovací balíček v budúcnosti aj detičkám v rodnom meste. Avšak v Bratislave som mala väčšie možnosti, čo sa priestoru, mentálneho nastavenia rodičov a multikultúrnosti prostredia týka.

Ktorý krok bol pri otváraní škôlky najťažší? 

Nájsť vhodný priestor, kde sa budú deti cítiť pohodlne a dobre. Našťastie sa nám to po trištvrte roku podarilo. Vysoký nájom bol však poriadnou fackou. Dlho som sa s tým nevedela zmieriť, ale vedela som, že lepšie to nebude.
 

To bol začiatok cesty, ale ani zďaleka nie jej koniec. Čo nasledovalo?

V Bratislave sme otvárali materskú školu, ktorú nikto nepoznal. Program, ktorý nikto nepoznal. Predo mnou bola ďalšia ťažká úloha. Presvedčiť rodičov, prečo práve čínština a prečo práve od dvoch rokov. A tiež prečo čínština v kombinácii s angličtinou a španielčinou. 

Plný stav detí bol teda spočiatku asi len sen.

Mala som veľké oči, že sa mi plný stav detí podarí naplniť, ale všetko potrebuje svoj čas. A tak som začínala pri kapacite tridsaťšesť detičiek, ktorú priestor umožňoval, len s dvomi. To však ani náhodou nájom, energie, ale ani platy zamestnancov a učiteľov nepokrylo. 

Nemali ste svoj ušetrený kapitál?

Niečo som si v Číne našetrila, ale nebolo to veľa. Do Číny sa nechodí zarábať. Platy v Číne sú u nás hraničiace s minimálnou mzdou. Do Číny sa chodí pre získanie kultúrnych vedomostí a iných bohatstiev.

Ale zriadenie takejto prevádzky si veľké investície vyžaduje.

Presne tak. A práve do zariadenia a do rekonštrukcie som zainvestovala svoje našetrené peniaze. Prispeli rodičia, brat, muž, moja spoločníčka, vďaka čomu sme splnili podmienky, ktoré si takáto prevádzka vyžaduje, aby fungovanie hygiena odklepla. Verili sme, že sa to čoskoro rozbehne, ale aj tak sme leto strávili v našich kostýmoch, v tých najväčších horúčavách, rozdávaním letákov, aby sme nazbierali čo najväčší počet detí. No prišiel mesiac, kedy sme už nemali ani na nájom a naozaj sme nevedeli, čo ďalej. Moja spoločníčka bola rozhodnutá, že ideme zavrieť, že to nejde a ani nepôjde. 

Vy ste to vzdať nechceli?

Som v znamení barana a som presvedčená, že keď sa chce a naozaj sa veci robia srdcom a so stopercentným presvedčením o tom, že robíte správnu vec, nakoniec to vyjde.
 

Keď reklama všetko zmení

Čo alebo kto vám vstúpil v ten správny čas do cesty?

Vedela som, že sú všetky zdroje vyčerpané. Ale práve vtedy som náhodne zazrela reklamu, kde ponúkala Slovenská sporiteľňa Program pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky. Oslovilo ma to. Bolo mi veľmi sympatické, že presne ľuďom ako mne, ktorí potrebujú na začiatok kapitál, ktorý nemajú, chce niekto pomôcť. Vypísala som žiadosť a o pár dní sa mi ozvala Magdaléna Falťanová zo Slovenskej sporiteľne, aby sme si prešli základné veci a vypracovali nanovo svoj biznis plán. Do dvoch týždňov sme mali peniažky na účte a musím povedať, že tieto peniaze boli pre nás rozhodujúce. Po finančnej injekcii od Slovenskej sporiteľne nastal zlomový moment. Bez tejto pomoci by sme neboli schopní pokračovať ďalej.

Bolo zložité vytvoriť biznis plán?

Mám šťastie, že je moja biznis partnerka ekonomicky o desať tried vyššie než ja, takže biznis plán vypracovala ona. Ja som na základnej aj strednej škole mávala zo všetkého jednotky, ale z matiky aj štvorku. Takže, čo sa týka čísel a výpočtov nejakých finančných plánov, ovládam to len veľmi laicky. Trvalo by mi to trošku dlhšie.

Padlo vám napriek šikovnosti a znalosti vašej biznis partnerky vhod, keď vám s biznis plánom pomohli v Slovenskej sporiteľni?

Pravdaže. Boli tam predsa len aj kolónky, ktoré sme nevedeli vypočítať. Magdaléna z Programu pre začínajúcich podnikateľov Slovenskej sporiteľne, ktorá s nami úver riešila, nám pomohla všetko správne prepočítať. Veľa sa napríklad pýtala na konkrétne čísla. Upravila tabuľku, vysvetlila pre nás nezrozumiteľné veci. Veľmi zodpovedne s nami prešla bod po bode. S čímkoľvek sme potrebovali pomôcť, ochotne pomohla. Musím povedať, že bola fakt super.

Bolo potrebné byť na pobočke osobne alebo ste žiadosť o úver vyriešili online?

Všetko sme riešili online cez video hovory. Dokonca som počas hovorov neraz aj dojčila. Vlastne aj mojej spoločníčke sa to prihodilo. Urobili sme si z toho taký milý detský krúžok. Vyhovovalo nám to a veľmi sme takúto možnosť ocenili.

Bratislavská materská škola bola už otvorená, keď ste sa rozhodli, že je čas spustiť ďalšiu. Akým spôsobom prebiehal proces otvárania v Banskej Bystrici? 

Úplne rovnako. Potrebný kapitál na základné zariadenie či rekonštrukciu priestoru sme použili zo zarobených peňazí bratislavskej škôlky. Ale došli sme presne do tej istej situácie, že na ostatné už financie nezostali. Napadlo mi jediné. Opäť kontaktovať Slovenskú sporiteľňu.

Navýšili ste si pôvodný úver?

Môj pôvodný plán taký bol, ale úver, ktorý sme si vzali cez program pre začínajúcich podnikateľov, sa navýšiť nedal. S Magdalénou Falťanovou sme urobili nový finančný plán, zohľadnili sme čísla bratislavskej Dragon Kids a s druhým úverom nemali vôbec žiadny problém, napriek tomu, že kvôli zvýšeným úvodným investíciám v prvom roku som mala záporné vlastné imanie.
 

Svetoví lídri už od plienok

Už ste tieto otázky spomínali, keď ste rodičov pred otvorením škôlky v Bratislave presviedčali, prečo práve čínština a prečo už od dvoch rokov a prečo v kombinácii s angličtinou a španielčinou. Tak poďme na to. Prečo?

Naše deti sa už v šiestich rokoch, keď opustia škôlku, vo svete rozhodne nestratia, pretože budú ovládať najdôležitejšie jazyky, ktorými rozpráva celý svet, a to je práve angličtina, španielčina a čínština. Veľa rodičov si povie, načo čínština na Slovensku, ale nech sa tomu akokoľvek bránime, všade sa stretnete s Číňanom. Čína neskutočne napreduje, je to nezastaviteľný vlak, veľmoc. Kto bude ovládať ich jazyk, má dvere do sveta otvorené dokorán.

Ale čínsky jazyk má aj iné prednosti.

To teda áno. Zväčšuje kapacitu mozgu, zlepšuje pamäť. Ako dôkaz slúžia napríklad celosvetové študentské súťaže z matematiky. Vždy sú to aziati, ktorí vyhrávajú a vždy sú to Číňania, hoci reprezentujú mnohé iné krajiny. Komplexnosť jazyka, ktorá spočíva v kombinácii znakov, zvukov reči, tónov, je tak náročná, že mozog musí pracovať oveľa viac a nestačí na to iba jedna hemisféra. Musí zapájať obidve, čím sa pripraví v budúcnosti na oveľa vyšší výkon a väčšiu kapacitu. Deti, ktoré ovládajú čínštinu, sa v škole ľahšie učia.

To áno, ale keď ďalej v škole s čínskym jazykom nepokračujú, môžu ho zabudnúť.

V dvanástich možno plynule jazyk ovládať nebudú, ale všetko sa im vráti, ak sa do čínštiny znovu ponoria. Ale aby s čínskym jazykom predsa len nestratili kontakt a mohli vo výučbe od prvého ročníka pokračovať, mám aj ďalší odvážny plán. Rada by som otvorila sieť základných škôl a už na tom aj pracujeme. V šou Jama levova sme žiadali o budúce investície práve do takého druhu vzdelania a dokonca padol návrh aj na jasličky.

Vy sa len tak ľahko zastaviť nedáte...

Veru nie. Čakáme s manželom druhé dieťatko, tak by bol aj rád, keby som spomalila. Ale ja som už raz taká. Som ako na húsenkovej dráhe, ktorá keď sa rozbehne cestou nadol, nedá sa veľmi zabrzdiť. Rovnako ani ja sa nedám zastaviť, keď ma niečo baví.

Vráťme sa k praxi. Uvediete nám príklad, kde je viditeľné zapájanie oboch hemisfér?

V bratislavskej škôlke máme dievčatko, ktoré k nám nastúpilo v dvoch rokoch a teraz ide mať päť. Nevieme diagnostikovať, či je praváčka alebo ľaváčka. Nevieme, ktorú stranu má dominantnú, pretože ich má obidve rovnako schopné. A práve to je vplyv čínštiny.

Čo sa deti okrem jazykov u vás ešte naučia?

Snažíme sa ich naladiť aj na kultúrne spektrum, pretože kultúra nemá byť len slovenská. Chceme deťom ukázať pestrosť a rôznorodosť sveta, a to, že každá kultúra má iné zvyky, iné oblečenie, pohyb, sviatky... A preto do učebného procesu zapájame aj kultúrne lekcie.

Aké konkrétne?

Čo sa španielčiny týka, tak napríklad hodiny flamenca. V čínskom bloku máme samozrejme kung fu, ale aj čínsky vodný tanec. Máme lektorov z celého sveta, ktorých si vyberáme na základe ich pridaných hodnôt. Vďaka tomu sú v našich škôlkach lektori na bojové umenia, čínsku maľbu, hudobný nástroj, aj na tanec, čím pokrývame celú kultúrnu sféru. Keď pochopíte kultúru, pochopíte aj jazyk. Jedno bez druhého nefunguje. Darmo budete ovládať jazyk, keď nebudete vedieť, o čom ten jazyk je.