Púť z Latinskej Ameriky sa podarila. Martina Matejíčková doniesla exkluzívnu kvalitu kakaa aj na Slovensko.

Pod značkou Kakaw Co+ sa ukrýva kakao a kakaové produkty dovážané na Slovensko z Latinskej Ameriky. Jedinečné kakao nie je upravené chemikáliami, je bohaté na antioxidanty, má blahodarný vplyv na krvný obeh, imunitu a má aj mnoho iných skvelých účinkov. Sociálny podnik Kakaw Co+ má však pozitív oveľa viac. Napríklad pomáha bývalým pestovateľom koky pre drogové kartely, z ktorých sa stali cacaoteros, čiže pestovatelia prémiového kakaa, a napomáha tiež integrácii znevýhodnených ľudí na Slovensku.

Prinášame rozhovor s Martinou Matejíčkovou, ktorá stojí za projektom Kakaw Co+.  

Cesta Martiny ku Kakaw Co+

Niekoľko rokov ste sa pohybovali vo vysokom finančníctve, potom prišiel nápad založiť značku Kakaw Co+. Čo vás k tomu viedlo?  

Sociálne podnikanie bolo vždy mojím snom. Už na strednej škole, keď som sa rozhodovala, akým smerom pôjdem, som si vybrala štúdium verejnej ekonomiky a služieb, kde bol samostatný odbor a neskôr aj program sociálneho podnikania. Súčasne s touto školou som vyštudovala aj MSc program vo Francúzsku zameraný okrem sociálnej ekonomiky aj na zdravotníctvo. No v čase, keď som obe školy doštudovala, ešte sociálne podnikanie na Slovensku nezodpovedalo tomu, akou formou som to chcela robiť ja. Našla som si teda inú prácu, vďaka ktorej som sa po nejakom čase z Bratislavy presunula do Zürichu a potom do Paríža, kde som pôsobila takmer päť rokov. Mala som na starosti globálnych klientov, čiže strop vo finančnom svete a naozaj veľmi zaujímavú prácu, no aj tak som cítila, že chcem žiť a pracovať inak.

Čo sa stalo, že ste opustili oblasť financií a začali ste sociálne podnikať?

V práci aj v súkromí som pocítila akési vnútorné volanie. A keďže som mala stále bližšie a bližšie k tridsiatke, uvedomila som si, že ak v tomto momente niečo neurobím, už sa možno k sociálnemu podnikaniu, a teda k mojej počiatočnej myšlienke, nikdy nedostanem. A tiež by bola škoda zahodiť roky štúdií. Hneď a zaraz som vo Francúzsku odštartovala hľadanie vhodných možností.

Darilo sa vám?

Ani nie, pretože ak chcete vo Francúzsku vymeniť segment, musíte mať v danej oblasti potrebné skúsenosti. Ja som ten prípad nebola. Takže som zbalila kufre a za tými skúsenosťami, ktoré odo mňa vyžadovali, som vycestovala do Mexika.

A tu sa to teda celé začalo?

Presne tak. Bola to moja osudová cesta. Odišla som ako expert dobrovoľník pracovať pre jeden sociálny podnik do Mexika. 
 

Ako ste na tom boli so španielčinou?

Už vo Francúzsku som sa pohybovala v latino komunite. Mala som kolumbijského priateľa a španielčina mi bola blízka. Pasívne som jej rozumela, ale ani zďaleka som ju nemala na potrebnej úrovni.

Boli vďaka neznalosti jazyka začiatky v Mexiku komplikované? 

Bol to pre mňa trošku šok. Teda dosť veľký šok, pretože som v podniku musela robiť interné audity, pomáhať s marketingom a s obchodom. Dokonca pôvodná dohoda znela, že so mnou budú mesiac hovoriť len po anglicky a ja budem každý deň chodiť na kurzy a zlepšovať si španielčinu. Táto dohoda trvala presne päť minút. Keď zistili, že im rozumiem, plynule prešli do španielčiny. A ja? Vyzerala som ako Tarzan a všemožne, aj rukami a nohami, som sa snažila o komunikáciu. Nemusím vám hovoriť, ako som sa zapotila. (Smiech).

Na akom projekte ste tam pracovali?

Sociálne podnikanie v danom podniku súviselo s filtráciou kontaminovanej vody a bol to žensky orientovaný projekt zameraný na štvrtú a piatu hranicu chudoby, kým šiesta je tá najnižšia. Do týchto tried, komunít, často aj indiánskych, sme vozili filtračný mechanizmus a stavali pre ženy kiosky. Domorodé ženy sa tak mohli osamostatniť, pretože začali podnikať s filtrovanou vodou, ktorú už ako pitnú predávali svojej komunite.

Pobyt v Mexiku vám však dal omnoho viac...

Áno, dal mi neporovnateľne viac. Okrem toho, že sa mi tento projekt veľmi páčil, zavial ma úplne na juh, až k hranici do štátu Chiapas a ku krásnej mayskej kultúre a plantážam kávy. Vo voľnom čase som chodila po kaviarničkách, prežila som historicky najsilnejšie zemetrasenia v Mexiku a spoznala čarovné povahy večne usmiatych ľudí, aj keď im do smiechu práve nebolo. Domáci mali vždy dobrú náladu, ďakovali, že zostali nažive, vážili si život a každú chvíľu si užívali so svojou rodinou a s najbližšími. Dostalo ma nielen to, ako vnímajú posmrtný život, ale poznačilo ma celé ich bytie. Z ich prístupu k životu čerpám dodnes a čerpám aj z toho, ako som popri káve spoznala kakao.

V Mexiku ste sa stretli aj s človekom, ktorý vám o kakau povedal to, čo ste dovtedy ani netušili?

Áno. Zoznámila som sa s Donom Rogeliom, ktorý ešte aj dnes vedie Mexickú akadémiu kakaa. Ten mi povedal, že moje super bio holandské kakao vlastne kakao ani nie je. (Smiech). Ukázal mi asi desať alebo pätnásť rôznych odrôd kakaa, z ktorých každá chutila úplne inak, každá mala inú farbu a iné senzorické vlastnosti. A presne vtedy som sa do kakaa definitívne zaľúbila. Do toho čara, do mágie kakaa v kombinácii s kultúrou, ktorá mala kakao v istej fáze existencie povýšené nad zlato a podľa mytológie verila, že je to nápoj bohov.
 

Kakaová púť z Latinskej Ameriky na Slovensko

Z lásky ku kakau a k Mexiku sa začal písať príbeh kakawca? 

Chcela som vytvoriť projekt, ktorý bude slúžiť priamo ľuďom v Mexiku alebo v Kolumbii. Začali sme na ňom pracovať. Dizajn, marketing, stavba, kde to celé bude fungovať. No opäť nastala akási zhoda náhod, rozchod s priateľom a vyhorená budova... Padlo rozhodnutie, že sa vraciam domov a celý projekt, ku ktorému pridám dovoz a distribúciu, putoval som mnou na Slovensko.

Stretol sa váš nápad s nadšením okolia?

Zo začiatku to nebolo najľahšie. Na Slovensku bolo už v roku 2017 celkom dobre zabehnuté kávové prostredie, preto sa moji blízki na moju víziu pozerali dosť skepticky. Jediným fanúšikom bola, a stále aj je, moja mama, ktorá ma vo všetkom už odmalička podporuje a nesie veľkú časť úspechu na každom mojom nápade, ale aj na tom, že sú moje projekty ešte vždy na svete.

Zo spolupráce s Mexikom ste sa napokon prepracovali ku Kolumbii. Prečo?

V Mexiku to nešlo podľa mojich predstáv. No v Kolumbii, ktorú som už poznala, problém nebol. Citlivo som vnímala spoločenské a sociálne pomery a najmä veľký problém Kolumbie, ktorým sú drogy a pestovanie koky. Začali sme spolupracovať s plantážami a so združeniami, ktoré sa snažia motivovať pestovateľov koky, aby prešli na prémiové kakao. Doteraz spolupracujeme s veľkou neziskovou organizáciou US-AID. Tá všetko financuje a dáva naozaj nemalé peniaze na to, aby pestovatelia kakaa dostávali dostatočné informácie o tom, ako zveľaďovať kakao, aby malo najlepšiu kvalitu. Alebo ako sa starať o kakaovníky, ktoré odrody a ako ich vyberať, či ako robiť rozbory pôdy. No a našou úlohou v tomto projekte je robiť osvetu a distribúciu v Európe a venovať sa prémiovému kakau.
 

Sociálny podnik, integrácia znevýhodnených zamestnancov a Slovenská sporiteľňa

Kakaw Co+ nepomáha len pestovateľom kakaa v Kolumbii. Na Slovensku vytvárate množstvo príležitostí pre integráciu znevýhodnených ľudí. Prepojili ste rôzne formy pomoci, čo je skutočne obdivuhodné.

Keď sme s týmto projektom začínali na Slovensku, rovno sme sa spojili s chránenými dielňami, v ktorých sme integrovali okolo 50 ľudí, ktorí nám balili kakawco. Boli to väčšinou ľudia v inštitucionálnej starostlivosti alebo v rôznych denných stacionároch. Fyzická práca im dávala možnosť nemyslieť na svoje diagnózy a trénovali si aj jemnú motoriku. Takýto proces je pre ľudí s psychiatrickými ochoreniami veľmi dôležitý, čo nás tešilo, lebo to celé dávalo zmysel. Problém však bol s logistikou a s uskladnením, takže sme v tom ďalej nepokračovali, ale vytvorili sme si vlastnú integračnú baliareň.

Registrovaným integračným podnikom ste sa nestali hneď od začiatku. Prečo?

My sme ako sociálny podnik fungovali v podstate odjakživa, no bez toho, že sme sa registrovali. A hoci na tomto zákone participovala moja milá pani profesorka Korimová z Banskej Bystrice, a ten zákon je naozaj skvelý, administratívne je to náročné, takže som hneď zo začiatku nechcela pridávať k tomu všetkému robotu navyše. Teraz je to však úplne inak a okrem integračnej baliarne, ktorú sme si sami spustili, integrujeme kolegov aj v iných pozíciách. Zamestnaných máme aktuálne 13 zamestnancov, ktorých neskôr budeme posúvať na otvorený trh práce.

Podniky, firmy či spoločnosti sa znevýhodnených ľudí zamestnávať boja. S akou skupinou pracujete? 

Bohužiaľ, je to tak. No nás teší, že môžeme byť akoby takou pristávacou stanicou pre ľudí, ktorí majú určité znevýhodnenie. Konkrétne sa špecializujeme na zdravotne znevýhodnených, ale mali sme, a v podstate aj máme, časť podľa zákona nazývaných zraniteľných ľudí. Sú to ľudia po výkone trestu, po liečbe drogovej závislosti alebo slobodné matky s deťmi. Ľudia, ktorí dlhodobo nepracovali a teraz sa musia pomaly znovu zaučiť a začať žiť. Vrátiť sa k bežnému a pracovnému životu. Zamestnávatelia by sa nemali integrácie báť a mali by dať takýmto ľuďom šancu. My sme dali, a dávame, a sme vďační a šťastní, že môžeme.

Veľa pomáhate, no občas pomoc sami potrebujete. Už ste spomínali spoluprácu so Slovenskou sporiteľňou. Je váš podnik jej dlhoročným klientom?

Klientom Slovenskej sporiteľne sme od roku 2018, ale naše spojenie má viacero dôvodov. V prvom rade nás oslovilo, že táto banka sa zameriava aj na sociálne bankovníctvo a financuje aj neziskové organizácie a sociálne podniky, a keďže my sme registrovaný sociálny podnik a pôsobíme čiastočne aj v neziskovom sektore, pri výbere banky nás to akosi prirodzene nasmerovalo. Chceli sme banku, ktorá sa venuje sociálnym a spoločenským témam. A nadácia banky navyše participuje na viacerých projektoch, inkubátoroch, podporuje mladú generáciu v podnikaní, učí ako sociálne podnikať, ale aj to, ako byť sociálnym inovátorom.

Využili ste aj iné výhody sociálne zameranej banky?

Slovenská sporiteľňa nás posunula do celoročného programu NGO Academy, kde dostávame mentoringy, online workshopy, ale cestujeme aj do rôznych lokácií mimo Slovenska, čo je skvelé z hľadiska prepájania a zdieľania skúseností, a ešte aj v medzinárodnom ponímaní. Takže okrem toho, že je Slovenská sporiteľňa našou bankou, veľmi si vážime aj tento rozmer.

Máte osobné zákaznícke skúsenosti s pracovníkmi Slovenskej sporiteľne, ktoré by ste obzvlášť vyzdvihli?

Ako registrovaný sociálny podnik máme veľmi príjemný zážitok s kolegami, ktorí vstupovali do integračnej časti. Boli to ľudia po štyridsiatke, ktorí doposiaľ nemali žiadnu finančnú gramotnosť a vo vyššom veku si zakladali svoje prvé bankové účty. Boli aj v iných konkurenčných bankách, no až v Slovenskej sporiteľni zažili priateľský a príjemný prístup. Zamestnanec na pobočke rešpektoval, že komunikuje so znevýhodneným človekom, ktorý mal strach a žiadne skúsenosti. Prispôsobil sa. Všetko vysvetľoval trpezlivo, s príkladmi a jednoducho. Prístup bol naozaj úžasný.

Na určité obdobie ste museli využiť prekleňovací úver. Stretli ste sa aj v tejto situácii s proklientským prístupom banky?

Jednoznačne áno. Nehovoriac o tom, že účel úveru bol špecifický, vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla vďaka historicky vysokej cene prémiového kakaa na trhu. Na financie sme so všetkými administratívnymi záležitosťami, ktoré neboli nijako dramatické, čakali asi mesiac. Z vlastnej skúsenosti môžem ohodnotiť spoluprácu so Slovenskou sporiteľňou za hyperagilnú, proaktívnu a neustále sa zlepšujúcu, aj čo sa aktualizácii a funkcionality týka. 

Kakaotérie v hlavnom meste

Svojou prácou ste priniesli do praxe aj pojem kakaotéria. Čo nájdeme vo vašich kakaotériách?

Kakau sa venujeme komplexne, od bôbu, ktorý sa pokojne môže konzumovať, cez sladené verzie bôbov, až po kakaové hmoty, ktoré slúžia buď na priamu konzumáciu, prípadne na prípravu horúcich či studených nápojov. A potom sú to aj také čokoládky, alebo teda skôr čisté kakao, osladené panelou vo forme peniažkov. V ponuke máme aj sekundárne produkty zo sušeného manga a ananásu, či z kešu.
 

Aj sušené ovocie? Prečo?

Pretože za každým naším produktom stojí konkrétny prínosný sociálny projekt. Napríklad mango funguje tak, že je projekt venovaný vyhnaným ženám, matkám s deťmi z Burkina Faso, ktoré máme aj na obale. Z výťažkov z predaja si tieto ženy kupujú sušičky, aby mohli mango spracovať tak, že ho dokážu predávať celoročne. Nielen v čerstvom stave, kedy je použiteľnosť či trvácnosť produktu krátka.

Aké má Kakaw Co+ plány do budúcna?

Naša veľká vízia, ako aj počiatočná myšlienka, spočíva vo vytvorení franšízy. Je pre nás výzvou nastaviť to v podniku tak, aby sme mohli posúvať svoje poznatky, skúsenosti či metodiky v manuáloch ďalej. Aj tie, ktoré sa týkajú integrácie znevýhodnených ľudí. Chceme poukázať na to, že by zamestnávatelia mali na každých dvadsať zamestnancov zamestnať tiež jedného znevýhodneného človeka. Nerobia to, hoci to náhradné plnenie vyžaduje. Bolo by preto správne, keby podporili integráciu ľudí prostredníctvom objednávky služieb sociálnych podnikov. Aj to je cesta. No a máme aj jednu novinku, ale nechcem o nej veľa prezrádzať. Iba to, že sa môžete tešiť aj na kakaové bublinky.

Je úžasné, ako pomáhate všade, kde sa dá. Ako môžeme na oplátku pomôcť my vám, keď je situácia s kakaom a jeho dvojnásobnou cenou taká likvidačná?

Všetko, čo robíme, nám musí dávať jednoznačný zmysel a okrem toho chceme našim zákazníkom prinášať kvalitu. Aktuálne sa však naozaj nachádzame v ťažkej situácii, preto sme vďační za každý jeden nákup, pretože práve objemy nám dovoľujú aspoň trošku znížiť ceny. Úprimne ďakujeme za podporu milovníkom kakaa, ale aj tým, ktorí sa práve rozhodli, že kakau dajú šancu.