Baterkáreň: Ako môže odpad pomôcť planéte aj biznisu
Jedno z mála reálnych re-use centier na Slovensku založili dve mladé Trnavčanky. Veci, ktoré pôvodný vlastník nepotrebuje, nemusia nevyhnutne skončiť na skládke. Obehová ekonomika je dnes vo svete trendom a dokáže byť zaujímavým zdrojom príjmov.
Mnohé svetové značky už pochopili, že budúcnosť nestojí na nadprodukcii nových kúskov oblečenia, hračiek či iného spotrebného tovaru. Stúpajúce ceny energií, vysoká inflácia a v neposlednom rade znečistené životné prostredie prinútia ľudí orientovať sa viac na second-hand trh a na zdieľanú ekonomiku.
Aj svetoznámi aktéri ako Svetové ekonomické fórum či módna značka zameriavajúca sa na oblečenie a doplnky spolu s ďalšími firmami a aktivistami vytvorili globálnu alianciu výrobcov, dodávateľov, spotrebiteľov a regulátorov na podporu udržateľnosti a cirkulárnosti v ekonomike.
Tesne pred vypuknutím pandémie koronavírusu spustili dve mladé Trnavčanky niečo takéto aj u nás. Spojili re-use centrum, požičovňu náradia, predaj bezobalovej kozmetiky, swap kníh a workshopy zamerané aj na to, aby si ľudia dokázali sami vyrobiť či opraviť veci.
Dosiaľ je to jedno z mála aktívnych re-use centier na Slovensku. Baterkáreň – tak znie oficiálny názov – funguje sčasti ako neziskovka a sčasti ako spoločnosť s ručením obmedzeným so štatútom sociálneho podniku.
Sekáč pre všetkých
Re-use centrum si môžeme predstaviť ako takzvaný „sekáč“, ibaže vo väčšom a zameraný na rôzne tovary a zákazníkov. Od ľudí tu prijímajú v podstate všetko okrem stavebného odpadu a nábytku, hoci aj v tejto oblasti je veľký potenciál. Trnavská Baterkáreň však nemá na príjem tohto druhu tovaru dostatočné priestorové ani personálne kapacity.
Rozdiel oproti klasickým second-hand obchodom je aj v tom, že v Baterkárni za donesené veci darcom nič neplatia a darované veci ďalej posúvajú za minimálne ceny. Tričko je napríklad za euro, topánky a kabelka vyjde najviac tri eurá. O trochu vyšší príspevok – keďže v re-use centre sa platí za službu a nie za tovar – je päť až desať eur za kočík. „Nie je možné, aby bola táto služba zadarmo, pretože je za ňou naozaj veľa roboty niekoľkých pracovníkov,“ vysvetľuje Simona Hlaváčová, jedna zo zakladateliek Baterkárne.
Obehová ekonomika u nich funguje veľmi dobre. Simona to ukazuje na príklade mamičiek, ktoré si od nich odnášajú za symbolický poplatok použité hračky a po mesiaci ich darujú naspäť, pretože sa ich už dieťa nabažilo. Zároveň si odnesú za minimálne ceny nové hry a takto ich točia dookola. „Hračky aj iné donesené veci, samozrejme, vždy prezrieme. Neberieme veci, ktoré sa nedajú opraviť a sú zrelé na skládku. Následne ich vyčistíme, vydezinfikujeme a vystavíme počas týždňa venovaného danej komodite,“ vysvetľuje Simona Hlaváčová.
Osvedčili sa im – podobne ako istému reťazcu – tematicky zamerané týždne. „Máme týždeň hračiek, potom týždeň oblečenia pre dospelých, následne týždeň oblečenia pre deti, a tak ďalej,“ popisuje Simona fungovanie re-use centra.
Veľmi sa teší aj zo zdieľanej dielne, ktorú v Baterkárni otvárali len nedávno. Podarilo sa im to aj prostredníctvom investičnej pomoci od úradu práce, vďaka ktorej im bude cez nenávratný finančný príspevok preplatených sto percent výdavkov na mzdy piatich zamestnancov v dielni počas osemnástich mesiacov.
Zvyšok im požičala Slovenská sporiteľňa v rámci Programu pre neziskové organizácie a subjekty sociálnej ekonomiky, čo im zaplatí kapitálové výdavky. „Pôžička nám umožnila nakúpiť vybavenie do zdieľanej dielne. Chýba nám už len pár vecí, aby to bolo dokonalé,“ konštatuje Simona Hlaváčová.
Jedným dychom dodáva, že by si v rámci dielne chceli otvoriť aj opravovňu pokazených vecí. Akýchkoľvek. Buď by si poškodené veci opravovali ľudia sami – tí, ktorí to dokážu, ale chýbajú im doma nástroje, alebo by sa dohodli s opravárom, ktorý by do dielne dochádzal. Aj vďaka opravovni by sa mohla predĺžiť životnosť viacerých vecí, ktoré dnes po pár rokoch vyhadzujeme, hoci by v nich možno stačilo vymeniť súčiastku.
Menej vyhodeného odpadu
Aj vďaka takýmto projektom by sme sa aj na Slovensku mohli postupne prepracovať k funkčnej cirkulárnej ekonomike, ktorá je založená na viacerých princípoch. Sú nimi starostlivosť o prostredie, nulový odpad, využívanie obnoviteľných zdrojov energie či regeneratívnych princípov nakladania s energiami.
Minimálne by sa domácnosti mohli k tomuto princípu priblížiť. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2020 vyprodukoval priemerný Slovák 446 kíl odpadu, čo je až o 53 kilogramov viac ako priemerná ročná hodnota za predošlých päť rokov.
Hoci pomalšie ako inde, ale aj Slováci si podľa Simony uvedomujú, že tadiaľto cesta nevedie. „Aj za ostatné tri roky vidíme, že záujem ľudí pomaly stúpa. Získali sme už viacerých stálych zákazníkov, ľudí vzdelávame cez workshopy, swapy kníh, kúpu bezobalovej drogérie a podobne,“ vysvetľuje Simona.
Podľa portálu Svetového ekonomického fóra vo svete napríklad second-hand trh narástol v roku 2021 o 33 miliárd eur. Simona je presvedčená, že aj na Slovensku majú re-use centrá potenciál, a to z celospoločenského, ale aj z biznisového hľadiska. „Z obehovej ekonomiky sa dá reálne vyžiť, budúcnosť je totiž v inom nazeraní na tovary a podnikanie. Už len samotný tovar ako služba a šetrné prístupy k prostrediu majú v sebe obrovský potenciál, a to aj ekonomický,“ hodnotí.
Hoci pomalšie ako inde, ale aj Slováci si podľa Simony uvedomujú, že tadiaľto cesta nevedie. „Aj za ostatné tri roky vidíme, že záujem ľudí pomaly stúpa. Získali sme už viacerých stálych zákazníkov, ľudí vzdelávame cez workshopy, swapy kníh, kúpu bezobalovej drogérie a podobne,“ vysvetľuje Simona.
Podľa portálu Svetového ekonomického fóra vo svete napríklad second-hand trh narástol v roku 2021 o 33 miliárd eur. Simona je presvedčená, že aj na Slovensku majú re-use centrá potenciál, a to z celospoločenského, ale aj z biznisového hľadiska. „Z obehovej ekonomiky sa dá reálne vyžiť, budúcnosť je totiž v inom nazeraní na tovary a podnikanie. Už len samotný tovar ako služba a šetrné prístupy k prostrediu majú v sebe obrovský potenciál, a to aj ekonomický,“ uzatvára.
Ste neziskovka alebo sociálny podnik a snažíte sa zväčšiť dosah vašich verejnoprospešných aktivít? Zapojte sa do Programu pre neziskové organizácie a subjekty sociálnej ekonomiky a poradíme vám, ako by ste mohli využiť naše úverové financovanie na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľností či na prevádzku vášho zariadenia.