Minuloročný schodok rozpočtu dosiahol podľa aktuálnych údajov viac než 6 % HDP, v súlade s našimi očakávaniami. Verejné financie boli do veľkej miery zasiahnuté vývojom pandémie koronavírusu, ktorá určovala aj objem pomoci, ktorý vláda musela do ekonomiky púšťať, ako aj príjmy rozpočtu, a to najmä cez obmedzovanie mobility (a teda aj spotreby). Predpokladáme, že v tomto roku deficit verejných financií dosiahne 6 % HDP, najmä v dôsledku nových fiškálnych potrieb na humanitárne či obranné účely, ako aj na zmierňovanie dopadov v náročných ekonomických časoch. Neistota však ostáva vysoká a ďalší vývoj konfliktu na Ukrajine môže celkový ekonomický výhľad meniť. Napriek týmto náročným podmienkam ostáva trh práce stabilný, keď sme v marci zaznamenali mierny pokles miery nezamestnanosti. Pozitívne správy prichádzajú aj zo služieb v eurozóne, povzbudené uvoľňovaním opatrení. Naopak, niektoré priemyselné odvetvia zažívajú náročné časy.
Deficit verejných financií dosiahol v uplynulom roku úroveň 6,2 % HDP, v súlade s našimi očakávaniami a o viac než percentuálny bod menej než predpokladal schválený rozpočet. Zhoršená pandemická situácia v úvode roka tlačila na výdavky v dôsledku poskytovania pomoci podnikom a jednotlivcom, zároveň znižovala príjmy, keďže obmedzenia mobility vplývali napríklad aj na objem vybraných spotrebných daní. Trh práce sa však držal v dobrej kondícii, čo spolu s poľavením opatrení po zvyšok roka napokon pozitívne vplývalo aj na príjmovú stránku rozpočtu. Dôležitú úlohu zohrávala aj vyššia hotovostná rezerva štátu, keďže štát využil vhodné podmienky na finančných trhoch na vytvorenie rezervy, ktorá ale zdvíha aj úroveň dlhu. Je preto vhodné pozerať sa na koncept tzv. čistého dlhu, ktorý očisťuje práve o túto položku a dáva lepší obraz o skutočnej situácii vo verejných financiách (keďže rezerva nie je dlhom v tradičnom slova zmysle). Verejný dlh v pomere k HDP dosiahol v uplynulom roku 63,1% (61,3 mld. EUR).
V medzinárodnom porovnaní skončil slovenský dlh pod priemerom eurozóny, kde dlh v pomere k HDP dosiahol takmer 96%. Najvyšší podiel dosahujú tradične Grécko (193 %), Taliansko (151 %) či Portugalsko (127 %). Všetky tieto krajiny však dosiahli medziročný aj medzikvartálny pokles dlhu voči HDP.
Invázia na Ukrajine prináša výrazne vyššie fiškálne potreby, predpokladáme preto, že schodok v tomto roku dosiahne úroveň 6 %. Vyššie výdavky prinesie najmä humanitárna pomoc, výdavky na obranu, ale aj pomoc hospodárstvu v dôsledku náročnej makroekonomickej situácie. Rast cien však pomáha dlžníkom a zvýšená miera inflácie tak bude znižovať podiel nominálneho dlhu k HDP. Z dlhodobejšieho hľadiska musíme započítať aj vyššie náklady na obsluhu dlhu kvôli rastu výnosov na štátnych dlhopisoch a myslieť na konsolidáciu po náročných časoch.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Marcová miera disponibilnej nezamestnanosti medzimesačne klesla o 0,2 percentuálneho bodu na 6,7 %. Na trhu práce tak bolo okamžite k dispozícii viac než 180 tisíc uchádzačov o zamestnanie. Celková miera nezamestnanosti (aj s uchádzačmi, ktorí sú momentálne PN či sa zúčastňujú ďalšieho vzdelávania) dosiahla 7,3% (tesne nad 197 tisíc nezamestnaných). Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti dosiahli okresy Rimavská Sobota (20,2 %), Revúca (18,2 %) a Kežmarok (17,4 %), všetky tri v marci zaznamenali medzimesačný pokles (o 0,2 - 0,3 bodu). Nárast počtu evidovaných nezamestnaných sme mohli vidieť iba v piatich okresoch na Slovensku.
Index nákupných manažérov (PMI) pre eurozónu v apríli jemne poklesol, stále však ostáva nad hodnotou 50, ktorá signalizuje rast aktivity. Podnikateľská aktivita v eurozóne je ťahaná najmä službami, kde sme mohli v uplynulých týždňoch pozorovať uvoľnenie opatrení naprieč niekoľkými európskymi krajinami, pričom dochádza predovšetkým k obnove turizmu. Profitujú teda najmä podniky v ubytovacích a stravovacích službách. Naopak, v priemysle došlo k jemnému poklesu indexu, keďže sa existujúce ponukové problémy konfliktom na Ukrajine a šírením koronavírusu v Číne ďalej zvýrazňujú. Rôzne odvetvia sú zasiahnuté rozličnou mierou, výrazný vplyv však hlásili podniky v automobilovom priemysle.
Medzinárodný menový fond (IMF) znížil svoj tohtoročný odhad rastu svetovej ekonomiky o 0,8 percentuálneho bodu na 3,6 %, dopĺňa tak predikcie ostatných medzinárodných inštitúcií. V prípade eurozóny predpokladá rast na úrovni necelých 3%, asi o percentuálny bod menej než v pôvodnej prognóze. Odhad IMF pre Slovensko dosahuje približne 3 %.