V práci sme nespokojnejší, chýba nám motivácia a zmizlo nadšenie. Dobrou správou však je, že dve tretiny ľudí po pandémii zmenili svoje životné priority. Vyplýva to z výsledkov unikátneho prieskumu, ktorý realizovala spoločnosť Profesia v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.*

Trh práce odoláva výzvam

Posledné dva roky priniesli na pracovný trh výrazné zmeny. Až donedávna vôbec nebolo zvykom, aby sa za také krátke obdobie prejavilo toľko nových trendov, ako vidíme v súčasnosti. „Nezamestnanosť počas pandémie najskôr výrazne vzrástla o 2 percentuálne body, aktuálne však už približne rok klesá a v druhom štvrťroku 2022 bola na úrovni 6,1 %. Medziročný rast miezd si udržal aj v čase pandémie svižné tempo, s výnimkou jedného kvartálu. Zvýšená inflácia však už zahryzla do nominálnych miezd a reálne mzdy tak výraznejšie poklesli. Predpokladáme, že trend sa otočí a nezamestnanosť začne postupne jemne rásť, pričom zvýšený rast miezd okolo 8 – 9 % nepostačí na pokrytie inflácie,“ vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

Väčšina firiem sleduje rast nespokojnosti zamestnancov

Výsledky aktuálneho prieskumu potvrdzujú, že veľké zmeny možno badať aj priamo na pracoviskách. Zamestnávatelia na Slovensku pozorujú na svojich ľuďoch za posledné dva roky zmeny v správaní. Vo väčšine prípadov ide o mierne negatívne dôsledky.

Najhoršie dopadla spokojnosť ľudí v práci, jej zníženie spozorovalo až 75 % firiem. Druhý najvýraznejší dopad vnímali zástupcovia spoločností pri motivácii pracovať – tá je aktuálne nižšia na 71 % pracoviskách.

Presne 70 % firiem pozoruje na svojich ľuďoch stratu nadšenia a angažovanosti. Poklesla aj lojalita, pracovná morálka, práca v tíme či produktivita.

„Výsledky firemnej časti prieskumu nám vlastne len potvrdili to, o čom sa rozprávam so zástupcami spoločností dlhší čas. Teraz to máme aj v konkrétnych číslach a ide o mimoriadne dôležité zmapovanie situácie, ktoré prináša zamestnávateľom nové povinnosti, aby tento vývoj dokázali zastaviť,“ zdôraznila riaditeľka Profesie Ivana Molnárová. 

Prieskum však priniesol aj viaceré pozitívne správy. Výsledky zamestnaneckej časti prieskumu potvrdili, že pomerne veľká časť ľudí zmenila svoje pracovné aj životné priority. Budovanie vzťahov s priateľmi a rodinou je dnes dôležitejšie pre 29 % respondentov a respondentiek, približne štvrtina ľudí venuje viac času sebe a 13 % vyhľadáva možnosti kariérneho rastu.

Ľudia strácajú motiváciu a prezerajú nové pracovné ponuky

Pokles nálad na trhu práce vnímajú aj zamestnanci a zamestnankyne. Najväčšia časť z nich priznala negatívne zmeny, ktoré ovplyvnili ich správanie v práci. Až 45 % ľudí priznalo zníženie motivácie a 39 % dnes pracuje s menším nasadením.

Väčšina ľudí je dokonca otvorená zmene práce. Či už ide o aktívne hľadanie alebo aspoň príležitostné sledovanie ponúk na pracovnom portáli, uvažovanie o novom pracovisku priznalo až 68 % ľudí.

Zvýšená fluktuácia by pritom mohla pri aktuálnej situácii spôsobiť firmám veľké problémy. Potvrdil to aj prieskum októbrovej Biznis konferencie Slovenskej sporiteľne, podľa ktorého väčšinu malých a stredných firiem trápi nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

„Problémom je nedostatok kandidátov na trhu práce vyplývajúci z akéhosi geografického a kvalitatívneho nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci. Viac než 50-tisíc ľudí nepracuje viac než štyri roky, takmer polovica nezamestnaných nepracuje viac než dva roky. Pandémia priniesla nárast dlhodobej nezamestnanosti, prácu si skôr nachádzali tí, čo ju stratili tesne predtým,“ vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

O zmene práce neuvažuje len 31 % opýtaných. Ak sa pozrieme na túto skupinu ľudí, pozitívne vníma svoje súčasné pracovisko 81 % z nich. Výsledky prieskumu však ukázali, že ani v skupine ľudí, ktorí neuvažujú o zmene práce, nemusia byť všetci spokojní. V zmene ich brzdia obavy kvôli záväzkom (napr. hypotéka) či aktuálne neistá situácia v dôsledku vojny na Ukrajine.

„Naše dáta pravidelne ukazujú, že keď menia ľudia na Slovensku prácu, dôvodom býva najmä nespokojnosť s platom. To, že najčastejšie dva dôvody v tomto prieskume sa viažu práve na finančné ohodnotenie, preto nie je prekvapením. Na ďalších miestach však vidíme nespokojnosť s manažmentom a stratu zmysluplnosti práce. Toto sú veci, ktoré môžu byť špecifikom postcovidovej doby. Hybridná práca či trvalý home office kladie na manažérov iné nároky a podceňovanie tejto situácie nemôžeme považovať za profesionálny krok,“ zdôrazňuje Molnárová.

Riaditeľka Profesie upozorňuje, že výsledky prieskumu naznačujú, že aktuálne problémy môžu byť spojené aj s nízkou angažovanosťou firiem na prispôsobovaní sa novým pomerom na trhu práce. Až 73 % ľudí uviedlo, že vo svojej firme nezaznamenalo žiadne aktivity, ktoré by mali podporiť lojalitu, motiváciu či prácu v tíme. Presne 12 % potvrdilo, že ich zamestnávatelia sa snažia mapovať aktuálnu situáciu, no iba desatina ľudí vníma konkrétne aktivity, ktoré by mali priniesť zmenu.

„Už viac ako dva roky žijeme v dobe, ktorá prináša mimoriadne veľa stresu zo zmien v spoločnosti. Máme v rukách dáta, ktoré nám ukazujú, že tieto zmeny majú vplyv nielen na osobný, ale aj na pracovný život ľudí. Ak chcú mať zamestnávatelia fungujúce pracovné prostredie a spokojných ľudí, musia na tieto situácie reagovať. Oddeľovanie pracovných tém od tých životných a spoločenských by mala byť naozaj už záležitosť minulosti. Sme ľudia, ktorí majú zamestnanie nielen ako nástroj kariéry a zárobku, je v tom omnoho viac,“ dodala Ivana Molnárová.

* Údaje sa zbierali v období od 9. do 31. augusta 2022 na vzorke 113 firiem a 4910 zamestnancov.