Európska centrálna banka posunula svoj inflačný cieľ jemne nahor, po novom cieli infláciu symetricky na úroveň 2%. ECB tým vysiela signál, že je pripravená ponechať menovú politiku uvoľnenú dlhší čas a vyhnúť sa unáhlenému zvyšovaniu sadzieb. Domácou úlohou pre centrálnu banku tiež bude úprava indexu HICP o zohľadnenie cien spojených s bývaním vlastníkov vo svojich bytoch, čo má lepšie zohľadňovať reálny dopad rastu cien na spotrebiteľov. Dôležitú rolu budú zohrávať aj klimatické ciele. Novinky zo Slovenska ukazujú, že sa ekonomika vracia po kríze do nákupného normálu a priemysel stále bojuje s nedostatkom čipov. Na zahraničnom obchode to však zatiaľ nevidno.
Európska centrálna banka uzavrela diskusie o zmenách menovej stratégie a predstavila jej revidovanú verziu. Doteraz platný dokument naposledy menený na začiatku milénia stanovoval cieľ ako medziročnú zmenu spotrebiteľských cien pod dvoma percentami a v rámci neho „blízko, ale tesne pod dvoma percentami“. Táto formulácia ale vzbudzovala dojem preferovania skôr nižšej úrovne inflácie.
Nová stratégia stanovuje symetrický inflačný cieľ vo výške dvoch percent. To nielenže jasnejšie a kvantitatívnejšie vymedzuje cieľ menovej politiky, ale slovom „symetrický“ ukazuje, že ECB rovnako negatívne vníma pozitívne aj negatívne odchýlky od stanoveného percenta. Zároveň je však pripravená pri veľmi nízkej inflácii prikročiť k masívnejším zásahom, ktoré môžu priniesť dočasné prekročenie inflačného cieľa.
ECB tiež potvrdila výhody monitorovania rastu cien v strednodobom horizonte a používanie indexu HICP na sledovanie ich zmien. Úlohou nasledujúcich rokov bude zahrnutie nákladov spojených s bývaním vlastníkov vo svojich bytoch, čo je koncept veľmi podobný „imputovanej rente“ – teda položke, ktorú sleduje slovenský index spotrebiteľských cien (CPI). Úplné zahrnutie do celkového indexu sa očakáva po roku 2026, čiastkové indikátory z tejto oblasti však budú guvernéri sledovať a zohľadňovať v rozhodnutiach už skôr.
Okrem týchto zmien centrálna banka začala vo svojej stratégii oficiálne hovoriť o niektorých (doteraz neštandardných) nástrojoch ako napríklad nákupoch aktív, čím získali punc oficiálnosti. Vo svojej stratégii tiež prináša plán na podporu boja s klimatickými zmenami.
Vo všeobecnosti tak nová stratégia prináša jasnejšie posolstvo o cieľoch a používaných nástrojoch menovej politiky. Kroky v oblasti klimatických zmien podporujú snahy európskeho bloku a ešte zväčšia tlak na udržateľný rast a zapojenie súkromného sektora do tohto procesu.
Nový dokument nemení očakávania ďalšieho vývoja menovej politiky, ktorá by mala pokračovať v uvoľnenej podobe. V najbližšom čase preto nepredpokladáme rast kľúčových sadzieb. Program PEPP by síce mal byť ukončený (najskôr) v marci 2022, už dnes sa však hovorí o jeho pokračovaní v inej forme. Na trhoch po zverejnení stratégie došlo k jemnému poklesu výnosov dlhopisov, zatiaľ čo kurz dolára na túto správu reagoval len marginálne
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Priemyselná produkcia v máji medziročne vzrástla o takmer 37% vďaka veľmi nízkej základni kvôli prvej vlne pandémie. Oproti predkrízovej úrovni (máj 2019) bola produkcia nižšia o 9 %. V slovenskej ekonomike sa tak naplno prejavili problémy v dodávateľských reťazcoch, ktoré boli najvýraznejšie práve v máji. Vo všeobecnosti očakávame, že automobilový priemysel ako významný svetový hráč dokáže tieto nedostatky vyriešiť a problém vnímame ako dočasný. Priemyselná produkcia by sa tak po lete mohla postupne vracať k bežným úrovniam a vysporiadať sa s týmito problémami.
Výkon zahraničného obchodu zatiaľ nebol nedostatkom čipov zasiahnutý, čo pripisujeme rozpúšťaniu zásob, ktoré si podniky vytvorili v období nižšieho dopytu po ich výrobkoch. To je dôvod, prečo by sa problémy s čipmi mali v jeho výkonnosti prejaviť s oneskorením, v závislosti od toho, ako sa bude situácia s polovodičmi ďalej vyvíjať.
Tržby v maloobchode v máji dosiahli medziročný rast o 11,5 %, proti obdobiu spred pandémie (máj 2019) boli vyššie o 5 %. Darilo sa takmer všetkým druhom maloobchodu s výnimkou niektorých špecializovaných predajní (napr. s tabakom či IKT technológiami). Výrazné prepady postupne zmierňujú aj ubytovacie a stravovacie služby, čomu napomáha súčasná letná sezóna. Stále sú však ďaleko od predkrízových úrovní (ubytovanie o 70 % a reštaurácie o 20 % nižšie oproti máju 2019).