Slovensko zaznamenalo medziročne dvojciferný percentuálny pokles v počte vyrobených automobilov, avšak výrazne menej než niektoré ostatné členské štáty a po zohľadnení počtu obyvateľov sme stále špičkou medzi skúmanými krajinami. Už aj na Slovensko však prichádzajú problémy s dodávkami čipov a situácia sa ešte komplikuje. Ďalšou z dôležitých udalostí bolo zasadnutie amerického Fedu, ktorý komunikoval najmä výrazne pozitívnu korekciu makroekonomických odhadov ekonomiky USA. Monetárna politika ostala podľa očakávaní bez zmeny a dlhopisoví investori sa tiež nedočkali nových informácii, čo prinieslo ďalšie rekordy na dlhopisovom trhu.
Produkcia osobných automobilov v minulom roku zažila na Slovensku výraznú kontrakciu, keď v dôsledku pandémie koronavírusu poklesol počet vyrobených áut o 12 % oproti roku 2019. Zatiaľ čo v minulom roku vyrobili slovenské automobilky len necelých 944 tisíc vozidiel, v roku 2019 to bolo takmer 1,08 milióna automobilov. Tento pokles však zďaleka nebol najvyšším, keď napríklad počet vyrobených automobilov vo Francúzsku zaznamenal pokles o takmer 46 % oproti predošlému roku, v Nemecku bol medziročný pokles približne štvrtinový, v Španielsku pätinový. Celosvetovo sa vyrobilo o 17 % menej vozidiel než v roku 2019.
Pri prepočte na počet obyvateľov môžeme na grafe v prílohe vidieť, že Slovensko ostáva lídrom v počte vyrobených osobných áut na tisíc obyvateľov medzi krajinami EÚ. Zatiaľ čo na Slovensku bolo vyrobených takmer 173 osobných áut na tisíc ľudí, v druhom Česku to bolo 105.
Európsky kontinent medziročne stratil z globálneho podielu produkcie áut 2 percentuálne body (p.b.), pričom podiel Európskej únie sa prepadol o takmer 4 p.b. na 17,6 %. Na jednej strane stál za týmto poklesom citeľný prepad počtu vyrobených áut, avšak od minulého roka už skupina nezahŕňa Veľkú Britániu, ktorá sama o sebe dosahuje trhový podiel 1,5 %. Samotný pokles významu v dôsledku koronakrízy je preto o niečo nižší. Jemný pokles podielu sme pozorovali aj v Severnej Amerike, pričom výrazne posilnila Čína, kde podiel vzrástol o 3,6 p.b. Čína sa v zmysle princípu „first in - first out“ dokázala v roku 2020 pozviechať rýchlejšie a bola tak aj jednou z mála krajín, kde sme zaznamenali rast ekonomiky. Potvrdzujú to aj čísla registrácií nových automobilov – čínsky trh v druhej polovici minulého roka kontinuálne rástol, vďaka rastúcemu dopytu v dôsledku účinných protipandemických opatrení. Celoročný predaj osobných áut v Číne tak dosiahol iba jemný medziročný pokles necelých 7 %. Celosvetovo sa predalo približne 63 miliónov kusov (-15,3 % oproti roku 2019).
Tieto správy prichádzajú v čase, keď slovenské automobilky začínajú hlásiť problémy s dodávkami čipov. Nejde však len o dlhotrvajúcejšie problémy v dôsledku zvýšenia dopytu po spotrebnej elektronike, ktorá je z obchodných dôvodov pre výrobcov čipov oveľa príťažlivejšia než autá. Jeden z najväčších dodávateľov čipov, spoločnosť Renesas, na mesiac odstavuje jednu zo svojich japonských fabrík v dôsledku požiaru, čo problém s dodávkami čipov môže ešte prehĺbiť.
Za Atlantikom ostáva menová politika bez zmeny
Zasadnutie Federálneho výboru pre voľný trh prinieslo očakávaný výsledok, keď sa nastavenie menovej politiky v najväčšej svetovej ekonomike nezmenilo a úrokové sadzby ostali nedotknuté. Takéto nastavenie by pritom malo trvať minimálne do konca roka 2023.
Naproti tomu Fed priniesol aktualizované prognózy pre americkú ekonomiku do nasledujúceho obdobia:
- inflácia v tomto roku na úrovni 2,2 %, presne na dvoch percentách v roku 2022,
- ekonomický rast vo výške 6,5 % v tomto roku, čo by znamenalo najvyšší rast od roku 1984,
- mieru nezamestnanosti na úrovni 4,5 %.
Americká centrálna banka zmenila svoje odhady z decembra pozitívnejším smerom po najnovšom vývoji v krajine, kde môžeme vidieť pomerne rýchly pokrok vo vakcinácii a podporu vo forme masívneho fiškálneho stimulu. Guvernér Powell zároveň odmietol diskusiu o ukončení podporných opatrení a označil ju za príliš predčasnú.
O prístupe centrálnej banky voči rastúcim výnosom štátnych dlhopisov však mnoho informácii nepadlo. Výnosy na 10-ročných amerických dlhopisoch sa tak na istý čas dostali až nad úroveň 1,7 %, čím dosiahli najvyššie hodnoty za posledných 14 mesiacov. Výnos dlhodobých dlhopisov s 30-ročnou splatnosťou sa blíži k 2,5 %. Obavy niektorých investorov vyplývajú z toho, že Fed nechá infláciu na citeľne vyššej úrovni, čo zníži hodnotu dlhopisov. Ozývajú sa tiež hlasy, že záväzok centrálnej banky nie je reálny – odhad inflácie je podľa nich podhodnotený a bankári budú potom musieť zasiahnuť oveľa skôr než nateraz deklarujú.
Súčasný výnos slovenských a nemeckých dlhopisov sa pohybuje okolo úrovne -0,1 % v prípade Slovenska a -0,33 % pre nemecké 10-ročné Bundy. Rozhodnutie centrálnej banky komunikované v minulom týždni na trhy zapôsobilo, avšak ECB už v týždni od 8. marca zvýšila nákupy aktív – teda ešte predtým, než bolo toto rozhodnutie oficiálne oznámené. V tom týždni ECB nakúpila EUR 19,3 mld. aktív (z toho EUR 14 mld. bol PEPP), medzitýždenne je to nárast o EUR 2,2 mld.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Priemyselné objednávky v januári vzrástli o 0,9 % oproti decembru (sezónne očistené dáta). V medziročnom porovnaní ide o pokles o 3,4 %, avšak po pomerne silnom januári 2020. Podobná situácia nastala aj v odvetví produkcie automobilov, kde po vydarenom závere minulého roka prišlo k poklesu (medzimesačne o 4 %), ako aj v medziročnom vyjadrení kvôli silnému januáru 2020 (-10,4 %).
Disponibilná miera nezamestnanosti vzrástla oproti januáru len veľmi jemne, o 0,1 p.b. na úroveň 7,9 %, čo je v súlade s našimi očakávaniami. Celkový počet disponibilných nezamestnaných dosiahol takmer 217 tisíc, ďalších približne 18 tisíc bolo zapojených v aktívnych politikách trhu práce. V súčasnosti očakávame už len malé zmeny miery nezamestnanosti s postupným pozvoľným klesaním v treťom a štvrtom štvrťroku, pričom priemerná miera nezamestnanosti by v tomto roku mala podľa našich odhadov dosiahnuť úroveň 7,6 %.
Slovensko v minulom týždni dostalo financie vo forme úveru z nástroja SURE vo výške EUR 330 mil., pričom ide už o druhú tranžu z tohto programu – prvú získalo už v decembri minulého roka vo výške EUR 300 mil. Tieto peniaze slúžia členským štátom na krytie nákladov spojených s ochranou zamestnanosti a pracovných miest (napr. na financovanie schém kurzarbeitu) v čase pandémie. Celková alokácia programu je EUR 90 miliárd (z toho EUR 631 mil. pre Slovensko) a financované sú z takzvaných sociálno-investičných dlhopisov vydávaných Európskou komisiou.