Vývoj v ekonomike v novembri a decembri 2020 priniesol niekoľko prekvapivých správ. Prvé pozitívne signály vyslal už výsledok zahraničného obchodu za posledný mesiac minulého roka, kedy slovenský export pomerne vysoko presiahol objem importu. O niekoľko dní pokračovala v pozitívnom duchu priemyselná produkcia, ktorá ukázala veľmi dobrý výkon slovenskej priemyselnej výroby v rovnakom období, čo dávalo nádej na lepší koniec roka než sme očakávali. Štatistický úrad následne priniesol rýchly odhad HDP za posledný kvartál 2020, v ktorom sme zaznamenali medziročný pokles na úrovni -2,7 %, čím sa tento scenár potvrdil. V závere roka si tak ekonomika napriek silným reštrikciám viedla nad očakávania dobre, výrazne ťahaná exportom (priemysel), avšak s trápiacimi sa službami.

Rýchly odhad ekonomického rastu za posledný kvartál minulého roka pozitívne prekvapil, keďže HDP sa oproti tretiemu štvrťroku zvýšil o 0,2 % a medziročný pokles sa zhoršil iba veľmi jemne na -2,7 %. Bol to lepší ako nami očakávaný mierny medzikvartálny pokles o 0,5 % q/q (čo by v medziročnom porovnaní znamenalo -3,2 %). Dobré správy za štvrtý kvartál prišli po rýchlom oživení v treťom štvrťroku, ktoré zase nasledovalo po historickom poklese v druhom kvartáli minulého roka. Celkovo dosiahol prepad slovenskej ekonomiky za rok 2020 v priemere -5,2 %; menej, ako sme ešte na jeseň očakávali.

Štruktúra rastu bude zverejnená začiatkom marca. Vzhľadom na silný štvrtý kvartál pre priemysel a zahraničný obchod, podporený hlavne ťahúňom slovenského priemyslu – výrobou automobilov, môžeme očakávať, že čistý export významne prispel k slušnému výsledku na konci roka. Maloobchodné tržby taktiež naznačujú len mierny dopad druhej vlny pandémie. Pomerne dobrý záver roka mala oproti očakávaniam aj stavebná produkcia.

Prebiehajúca druhá vlna infekcií mala zatiaľ miernejší negatívny dopad na ekonomiku, ako sme videli na jar. Môžeme očakávať, že intenzívna druhá vlna utlmila oživenie v úvode tohto roka prostredníctvom opatrení na potlačenie šírenia vírusu a kvôli zvýšenej miere neistoty. Reštriktívne opatrenia ovplyvňujú hlavne kontaktné časti ekonomiky a mobilitu – predovšetkým sektor služieb (hlavne reštaurácie, cestovné a ubytovacie služby) a kamenné obchody. Priemysel dosahuje relatívne dobré výsledky, keďže zostáva pomerne málo dotknutý európskymi obmedzeniami a stabilné ekonomické podmienky vo východnej Ázii poskytujú pomocnú ruku zahraničnému dopytu. Keď sa obmedzenia zmiernia a normálna činnosť sa obnoví od jari 2021, hospodárske oživenie by sa malo zrýchliť. Okrem toho, postupný rozbeh vakcinácie vytvorí priestor na širšie ekonomické oživenie.

Vzhľadom na lepší ako očakávaný koniec minulého roka, ako aj zohľadňujúc súčasný stav týkajúci sa obmedzení spojených s druhou vlnou pandémie sme pristúpili k revízii našej projekcie rastu HDP na tento rok. Náš nový odhad ekonomického rastu na rok 2021 sa nachádza na úrovni 4 % v priemere, s následným rastom o 4,8 % v roku 2022. Trh práce nezostal ušetrený dopadu pandémie, avšak negatívny vplyv COVID-19 sa na ňom prejavil pomerne mierne, k čomu prispeli štátne opatrenia zamerané na ochranu pracovných miest. V tomto roku očakávame len mierny nárast miery nezamestnanosti, s postupným oživovaním situácie na trhu práce najmä od druhej polovice roka a pokračujúc v roku 2022.

Priemyselné objednávky stále v dobrej kondícii

Decembrové priemyselné objednávky pokračovali v solídnom raste aj v decembri, keď medziročne dosiahli rast 11,1 % a hodnotu takmer EUR 4,2 mld. Záver roka býva tradične spojený s ich kulmináciou medzi septembrom a novembrom a následným poklesom v poslednom mesiaci roka. Po sezónnom očistení sme v decembri 2020 videli oproti novembru len mierny pokles (-0,3 %). Pri pohľade na graf môžeme vidieť porovnanie objemu priemyselných objednávok voči priemernému mesiacu v roku 2019 za posledné tri roky. V jarných mesiacoch minulého roka vidieť prudký prepad súvisiaci s prvou vlnou pandémie a obmedzeniami v platnosti v tom čase, ako aj následné rezké oživenie v druhej polovici roka 2020.

V jednom z najhlavnejších odvetví v slovenskej ekonomike, v automobilovom priemysle, dosiahli objednávky v poslednom mesiaci minulého roka svižný medziročný rast 12,8 %, ako aj nárast oproti novembru (+0,3 % v sezónne očistených dátach). V tomto odvetví, ktoré tvorí z objemu objednávok viac než polovicu, sa ich úroveň bezprecedentne prepadla v apríli tohto roka (na štvrtinu oproti priemernému mesiacu roka 2019), no už o dva mesiace sa dostala nad úroveň priemeru roka 2019 a v novembri  ho výrazne prekonala. Nadpriemerné objemy objednávok v závere minulého roka sú aj dôvodom dobrého výkonu zahraničného obchodu a priemyselnej produkcie v odvetví výroby automobilov. Ak by sme sa však pozreli na dlhší časový rad, videli by sme, že v objednávkach výrobcov áut vládne vysoká volatilita aj v dobrých časoch a pomerne vysoké medzimesačné prepady a nárasty nie sú také zriedkavé, ako by sa čakalo.

Očakávania v priemysle Eurozóny sú na  rekordných úrovniach

Index nákupných manažérov (tzv. PMI) v priemyselnej výrobe eurozóny dosiahol vo februári podľa rýchleho odhadu najvyššiu úroveň za posledné tri roky, keď sa hodnota vyšplhala na takmer 58 bodov. Vysokú hodnotu a postupné nárasty, prípadne len veľmi jemné kolísanie, vidíme v priemysle už od leta. Nejde však len o očakávania. Nákupní manažéri v priemysle pozitívne vidia aj zamestnanosť a úroveň nových objednávok. Opačný vývoj pokračuje v službách, silne zasiahnutých reštrikciami, kde hodnota indexu klesla tretí mesiac po sebe (na necelých 45 bodov), avšak stále veľmi ďaleko od aprílového prepadu (na iba 12 bodov), na druhú stranu s výrazným odstupom od vysokých hodnôt dosiahnutých v lete. Respondenti zo služieb hodnotili pokles objednávok ako značný a zároveň naznačili aj jemný pokles v zamestnanosti. Celkový index nákupných manažérov (PMI) teda po jednomesačnom januárovom poklese opäť zaznamenáva rast a blíži sa k hodnote 50, ktorá znamená dobré vyhliadky ekonomickej aktivity – avšak ťahaná najmä priemyselnou výrobou.

Veľmi podobné trendy sme mohli vidieť aj v nemeckom PMI, ako aj ďalších predstihových ukazovateľoch pre Nemecko – IFO a ZEW indexe. IFO index, sledujúci nálady v nemeckej ekonomike, zaznamenal výrazné zlepšenie medzi manažérmi v najväčšej európskej ekonomike. Podobne ako v PMI, veľmi dobré očakávania prevládajú najmä v priemyselných odvetviach, a to aj pri očakávaniach vývoja v budúcich mesiacoch. Pozitívnejšie už situáciu vnímajú aj manažéri v nemeckých službách, ktorí vidia nádej v letnej turistickej sezóne. ZEW index – skúmajúci názory expertov z finančného sektora – vo februári medzimesačne vysoko vzrástol o 9 bodov. Hoci hodnotenie aktuálnej situácie v ekonomike jemne kleslo, aj títo respondenti očakávajú pozitívny vývoj v ďalších mesiacoch – a to najmä v raste spotreby a obchodu, s tým sa však spojili aj očakávania vyššej inflácie.

Výpadok daní bude nižší, zlý scenár sa nenaplnil

Inštitút finančnej politiky zverejnil svoj odhad daňových a odvodových príjmov na roky 2020 a 2024. V prvých číslach z apríla minulého roka sa očakávania výpadku daňových príjmov pohybovali až na úrovni EUR 2 mld., avšak vďaka zlepšeniu situácie v ekonomike sa tento scenár nenaplnil. Nová prognóza predpokladá v pandemickom roku 2020 výpadok na úrovni EUR 715 mil. oproti roku 2019, čo predstavuje pokles na úrovni - 2,5 %. Prognóza zároveň očakáva rast daňových príjmov každoročne o EUR 1 – 1,5 mld. (približne 4 % v medziročnom raste). Predpokladaná je pritom relatívne stabilná úspešnosť výberu daní. Najväčšiu časť z poklesu v minulom roku by mali tvoriť firemné dane (výpadok EUR 610 mil.), ktoré sú výrazne cyklické a v dôsledku výpadku príjmov boli firmy pripravené o (rôzne veľkú) časť svojich tržieb, resp. zisku. IFP však upozorňuje na pozitívne riziko, že ak sa dobrá situácia zo záveru minulého roka pretaví aj do ziskov, výpadok bude miernejší.

K lepším výsledkom prispieval najmä dobrý vývoj na trhu práce, kedy sa firmám (aj vďaka štátnym podporným schémam) podarilo uchrániť pracovné miesta. Tým nebola spotreba zasiahnutá tak výrazne, ako sa očakávalo, a tak do rozpočtu stále plynuli nielen dane z príjmov fyzických osôb (aj keď nižšie v dôsledku nižších miezd, absencie odmien, príplatkov, atď.), ale najmä daň z pridanej hodnoty. Výnos z DPH sa udržal na úrovni predchádzajúceho roka, čo IFP pripisuje aj rozmachu nákupov cez internet a platieb kartou, ktoré vytvárajú predpoklady na lepšiu kontrolu platby dane. Svedčí o tom aj fakt, že v minulom roku bola výška odvedenej DPH z internetových obchodov o 22 % vyššia než v roku 2019. Zároveň sa spotrebitelia presunuli z ubytovania, stravovania či nákupov na trhoch (teda oblastiach historicky spojených s nižšou ochotou platenia daní) do maloobchodu s eKasou.