Najbližší marec uzavrie druhý rok, počas ktorého Slovensko (ale aj svet) bojuje so zvládaním pandémie koronavírusu. Rok 2021 priniesol síce široko dostupné vakcíny, v dôsledku nízkeho záujmu o očkovanie a nových mutácií však vírusu nezasadili posledný úder. Aj záver súčasného roka sa preto nesie v znamení reštrikcií a lockdownu, čo ovplyvňuje ekonomickú výkonnosť. Koronavírus však priniesol do globálnej ekonomiky množstvo tlakov, ktoré budú s nami ešte nejaký čas. Ako teda vyzeral rok 2021 a čo nás čaká v tom budúcom?
Rok 2021 v kocke
Úvod tohto roka bol poznačený druhou vlnou pandémie a prijatím tvrdého lockdownu a v určitej miere ostával až do Veľkej noci, výrazne zasahujúc spotrebu; pomocnú ruku však podával zahraničný dopyt. Po druhej vlne pandémie prišlo svižné oživenie, čomu pomohlo najmä májové uvoľnenie opatrení v maloobchode či službách. Objavovali sa už prvé problémy v dodávateľských reťazcoch, no impulz z oživenia dopytu bol výrazne silnejší. Letná sezóna priniesla zlepšenú pandemickú situáciu, zvýšenú mobilitu a vyššiu spotrebu, no nedostatok vstupov začal zohrávať čoraz výraznejšiu rolu, čo ovplyvnilo aj zahraničný obchod. Záver roka sprevádza tretia vlna pandémie obmedzujúca domáci dopyt, ako aj pretrvávajúce problémy s nedostatkom a rastúcimi cenami vstupov.
Trh práce pokračuje v zotavovaní, keď miera nezamestnanosti klesla zo 7,1% v 1Q21 na 6,8% v 3Q21, čomu prospela najmä silná letná sezóna s vyšším počtom pracovných pozícií v službách. Napriek zhoršenej ekonomickej situácii v závere roka očakávame jemný pokles nezamestnanosti, ktorá by v priemere mala v tomto roku dosiahnuť 7%.
Priemerná miera inflácie v období január-november dosiahla 2,9%, pričom celoročný priemer by mal dosiahnuť približne 3%. Na medziročnej báze pôsobí najmä položka „imputované nájomné“ zohľadňujúca ceny stavebných materiálov; vyššie ceny pohonných hmôt (ovplyvnené nízkou bázou minulého roka); nárast dane z tabaku či zrušenie obedov zadarmo. Problémy na ponukovej strane tlačia nahor ceny vstupov, čo sa premieta aj do vyšších konečných cien výrobkov a služieb.
Ponukové problémy priniesli aj nedostatok niektorých vstupov, ktoré ako prekážku v ďalšej činnosti vníma až tretina slovenských firiem. Tieto v posledných mesiacoch zasahovali najmä odvetvie výroby automobilov, ale aj spotrebnej elektroniky, kde sme zaznamenávali kolísajúce dodávky čipov. V závere roka sa zvýraznili aj problémy s energiami, ktorých vysoká cena brzdila výrobu v niektorých odvetviach (napr. výroba chemikálií).
Pandémia priniesla zmeny spotrebiteľského správania, keď boli spotrebitelia nútení vo väčšej miere využívať internetové nakupovanie. Výrazné nárasty boli pozorované najmä v čase lockdownov, predovšetkým v kategóriách spotrebného tovaru ako oblečenie a obuv, domáce potreby či voľnočasový tovar. Priemerný medziročný rast objemu platieb v e-shopoch za prvých desať mesiacov tohto roka dosiahol 40%.
Čo nás čaká v roku 2022?
V budúcom roku očakávame ekonomický rast na úrovni 4,2%, podporený postpandemickým oživením dopytu, postupným rozbehom Plánu obnovy či dočerpávaním eurofondov z končiaceho programového obdobia. Oproti pôvodnej prognóze je tento odhad nižší o 0,6 percentuálneho bodu, keďže problémy v dodávateľských reťazcoch a vysoké ceny energií budú tlmiť ekonomickú aktivitu napríklad v priemysle, kde môže dôjsť k zníženiu produkcie najmä v energeticky náročných odvetviach. Vyššie ceny za elektrinu či plyn môžu ovplyvniť aj spotrebu domácností, nielen prostredníctvom vyšších faktúr za energie, ale aj vyššími výdavkami pri nákupe niektorých iných tovarov a služieb, čím sa znížia disponibilné prostriedky na nákupy v iných kategóriách.
Miera nezamestnanosti bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať v poklese, keďže makroekonomické prostredie bude priať aj tvorbe pracovných miest. Vzhľadom na spomenuté tlmiace faktory v ekonomike však jej pokles nebude až v takej miere, ako sme očakávali v pôvodnej predikcii. Nezamestnanosť by tak mohla v priemere dosiahnuť 6,4%. Pozitívny vývoj v ekonomike spolu so zvýšenou mierou inflácie budú tlačiť na rast nominálnych miezd, ktorý očakávame na úrovni 6%.
Vyššie ceny energií už ukázali prvé dopady v priemysle, v rozpočtoch domácností sa naplno prejavia až od januára, kedy vstúpia do platnosti nové regulované ceny plynu, elektriny či tepla. Vo všeobecnosti však môžeme vidieť výrazný rast cien komodít, ktoré ovplyvňujú aj konečné ceny pre spotrebiteľov, okrem spomínaných energií ide aj o potraviny či stavebné materiály. Významnú rolu zohrávajú bázické efekty ako zrušenie obedov zadarmo či prepad cien ropy, ktoré sa budú z medziročného vyjadrenia inflácie postupne vytrácať. Miera inflácie by tak mala vyvrcholiť v úvode roka a v nasledujúcich mesiacoch pozvoľne klesať.
Aj v roku 2022 budú pokračovať snahy európskych štátov o zelenú transformáciu. To však nie je výsledkom čisto politického rozhodnutia, ale nutnosti o zmiernenie čoraz viditeľnejších dopadov klimatických zmien. Presun ekonomických činností smerom k zeleným technológiám (dekarbonizácia priemyslu, obnoviteľné zdroje energie,...) prispieva do určitej miery k vyšším či kolísajúcim cenám (napr. elektriny), obrovské investície plánované v tejto oblasti však majú potenciál zo strednodobého hľadiska tento dopad zmierniť vďaka zlepšeniu technológií.