V Európskej únii existujú veľké rozdiely v oblasti životnej úrovne, akú si obyvatelia jednotlivých krajín môžu dovoliť. Týka sa to aj možnosti cestovania a dovoleniek, pričom rozdiely sa môžu ešte zväčšiť.

Najväčšiu priepasť nachádzame medzi krajinami východu (resp. juhovýchodu) Európy a západnými starými členskými štátmi. V rebríčku ukazujúcom podiel obyvateľstva, ktoré si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova, je z prvých 10 krajín až 6 z východnej Európy.

„Spomedzi všetkých európskych krajín dopadlo najhoršie Rumunsko, kde má každý druhý obyvateľ problém zaplatiť sedemdňovú dovolenku mimo svojho domu,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. Ďalšie priečky obsadzujú Grécko, Chorvátsko a Cyprus.

„Slovensko sa nachádza na deviatom mieste, pričom si takúto dovolenku nemôže dovoliť približne tretina dospelej populácie. Veľmi pozitívnou správou ale je, že toto číslo už dlhé roky klesá – ešte v roku 2010 bolo na úrovni 56 %,“ pokračuje Horňák. Oproti priemeru EÚ však stále zaostávame približne o 10 percentuálnych bodov (37,3% v SR a 28,5% priemer EÚ27).

Najlepšiu pozíciu dosahujú severské krajiny (Švédsko, Fínsko, Dánsko) spolu s Rakúskom a Luxemburskom. Podiel takýchto ľudí sa u nich pohybuje medzi 7 – 13 % dospelej populácie.

Súčasná koronakríza však môže nerovnosti medzi krajinami, ale aj medzi skupinami ľudí v rámci jedného štátu, ešte prehĺbiť.

„V mnohých týchto krajinách veľmi silne poklesol počet odpracovaných hodín, na Slovensku až o takmer 9 % oproti poslednému štvrťroku minulého roka. U nás, ale aj vo väčšine krajín EÚ, sme zaznamenali výraznejší pokles u žien než u mužov. Na druhej strane ostávali počas pandémie s deťmi doma častejšie než otcovia, čo ich mohlo od straty zamestnania paradoxne uchrániť, aj keď sa ich príjmy znížili,“ vysvetľuje analytik. Ďalším významným faktorom je prevaha žien v zdravotníctve, školstve a sociálnych službách, ktoré sú síce ohodnotené nižšou mzdou, no na význame nestrácali ani počas krízy.

Ako ďalej upozorňuje, oblasť cestovania môže priniesť aj ďalších víťazov a porazených. „Mnohé z európskych štátov sú založené na cestovnom ruchu a množstve turistov, ktoré do krajiny príde. To, akým spôsobom sa štáty vysporiadajú s obnovou cestovného ruchu, môže niektorým ekonomikám výrazne pomôcť, ale aj uškodiť, ak tento proces nezvládnu,“ uzatvára Horňák.