Dnes začína dlho očakávané zasadnutie Európskej rady, ktoré bude prebiehať do soboty 18. júla. Hlavnými bodmi programu sú plán obnovy EÚ a nový rozpočet na obdobie 2021-27. V oboch bodoch by rýchla a jednotná reakcia Únie bola v terajšej situácii veľmi vítaná, no nebude to ľahké – je potrebné schválenie všetkými 27 krajinami EÚ. 

Ekonomiky Európy sú silne negatívne zasiahnuté prebiehajúcou pandémiou COVID-19 a pomoc v oživení by uvítali aj zo strany EÚ. Európska komisia (EK) v máji predstavila svoj plán obnovy Next Generation EU v hodnote EUR 750 mld., čiže 5,4 % HDP európskej dvadsaťsedmičky z minulého roka. Plán je súčasťou revidovaného sedemročného návrhu rozpočtu na roky 2021-27 v celkovej výške vyše EUR 1,8 bilióna. V rámci fondu obnovy (EUR 750 mld.) by podľa EK malo byť k dispozícii EUR 500 mld. vo forme grantov a zvyšných EUR 250 mld. ako pôžičky. Táto podpora by mala smerovať do krajín najviac postihnutých pandémiou – juhoeurópske krajiny, ako napríklad Taliansko alebo Španielsko, budú teda patriť k najväčším príjemcom.

Dôležitá popri sumách je však aj kvalita projektov, ktoré tieto financie podporia. Balík obnovy by mal byť použitý na investície do budúcnosti – zameranie na výskum a vývoj, udržateľný rast a zelenú ekonomiku, digitalizáciu s cieľom posilniť trhy práce a podporiť hospodársky rast ako aj zlepšiť kvalitu života. Téma ochrany životného prostredia ako súčasť hospodárskej obnovy Únie je v materiáloch EÚ veľakrát spomínaná a podčiarkovaná.

Európska komisia samozrejme nemá hneď k dispozícii toľko peňazí. Plánuje si ich požičať na finančných trhoch vydaním dlhopisov, ktoré bude následne splácať zo svojich budúcich rozpočtov medzi rokmi 2028 a 2058. Aby uľahčila realizáciu svojho plánu chce tiež EK zvýšiť limit na objem svojich ročných príjmov (momentálne nastavený na 1,2 % hrubého národného dôchodku – pričom návrh EK je zvýšiť to dočasne na 2 % HND) a pridať nové zdroje príjmov cez ekologické a digitálne dane.

Vzhľadom na nezhody, ktoré pri pôvodnom pláne vznikli, predstavil nedávno predseda rady Charles Michel svoj kompromisný návrh. Obsahuje niekoľko zmien, vrátane navrhovaného skoršieho splácania už od roku 2026. Jeho návrh vyčleniť 30 % rozpočtu EÚ na ciele v oblasti klímy sa môže stretnúť s nevôľou niektorých členských štátov, no nebude to jediný sporný bod. Už aj v návrhu Komisie bolo totiž toto percento pomerne veľké, na úrovni 25 %. Sporným bodom budú rabaty, ktoré si bohatšie krajiny uplatňujú z príspevkov do rozpočtu EÚ. V Michelovom návrhu sú zachované korekcie pre Dánsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, čo niektoré členské štáty nepovažujú za primerané z hľadiska solidarity.

Kameňom úrazu pravdepodobne bude aj pomer pôžičiek a grantov v novom fonde obnovy, kde sa zdôrazní rozdiel medzi šetrným severom a viac zadĺženým juhom EÚ. Návrh Michela chce zachovať rovnováhu medzi úvermi, zárukami a grantmi. Cieľom je predísť prílišnému zaťažovaniu krajín s vysokými úrovňami dlhu, a podporiť solidaritu a jednotu EÚ. Niektoré krajiny, ktoré sú tradičnými fiškálnymi jastrabmi (hlavne tzv. šetrná štvorka – Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko), však uprednostňujú skôr úvery ako granty.

Náročné diskusie budú pravdepodobne aj ohľadom rozdeľovacieho kľúča, podľa ktorého sa financie medzi krajiny Únie majú rozdeliť. V kompromisnom návrhu Charlesa Michela sú alokačné kritéria hlavného Mechanizmu na obnovu a odolnosť menej výhodné pre tie krajiny, ktorým sa rýchlo podarí obnoviť hospodársky rast po pandémii. Podľa jeho návrhu by sa totiž na základe predkrízových štatistík pridelilo 70 % prostriedkov a zvyšné peniaze by boli alokované v roku 2023 na základe poklesu HDP v rokoch 2020-21. Tento bod by mohol byť pre Slovensko menej výhodný ako pôvodný návrh Európskej komisie. Avšak vzhľadom na to, že v prognóze Európskej komisie sa pre Slovensko  očakáva šiesty najväčší pokles HDP v rámci krajín EÚ v tomto roku, by takéto pridelenie zdrojov nemuselo byť až tak problematické.

Niektoré zmeny v kompromisnom návrhu predsedu Michela však mnohé členské štáty otvorene vítajú. Napríklad viac právomocí štátov pri schvaľovaní jednotlivých národných plánov obnovy a rozhodovaní o uvoľňovaní tranží pomoci.

Slovensko by podľa návrhu EK a kompromisného návrhu Charlesa Michela mohlo z nového balíka obnovy získať granty v objeme EUR 6 až 8 mld., čo je pomerne veľká suma (rádovo 6-8 % nášho ročného HDP). V každom prípade sa jedná o výraznú pomoc, ktorá môže pomôcť v hospodárskom oživení, a podporiť lepší a udržateľný ekonomický rast krajiny do budúcnosti. Pri čerpaní eurofondov patríme však žiaľ k tým pomalším krajinám, preto v tomto ohľade máme značný priestor na zlepšenie, aby sme pomoc vedeli adekvátne využiť.