V čase, keď sa pozornosť v dôsledku pandémie sústredí najmä na prežitie, sa môže  zelená agenda zdať príliš umelá, príliš drahá (a luxusná) alebo príliš vzdialená – nič z toho však nie je pravdou. Kríza COVID-19 priniesla niekoľko ponaučení. Podobne ako sa ignorujú dôrazné varovania vedcov o negatívnych vplyvoch globálneho otepľovania na zdravie aj ekonomiku, tvorcovia politiky a obchodný sektor nevnímali riziko pandémie ako bezprostredne hroziace a podcenili potrebu pripraviť sa na ňu.

Z hľadiska environmentálnych rizík je pre SVE jedným z najpálčivejších problémov práve znečistenie ovzdušia. Dôvodom je skutočnosť, že európske regióny najviac zasiahnuté znečistením jemnými časticami (PM2.5) sa väčšinou nachádzajú práve v SVE. Je zrejmé, že táto skutočnosť má aj svoje zdravotné dôsledky. Odhadovaný počet predčasných úmrtí v SVE v roku 2015 v dôsledku vystavenia jemným časticiam v ovzduší bol 1153 úmrtí na milión obyvateľov. Toto číslo prevyšuje priemer EÚ za ten istý rok, ktorý bol na úrovni 800 úmrtí na milión obyvateľov.

Emisie CO2 síce spôsobujú globálne problémy, problémom tohto regiónu sú však aj elektrárne spaľujúce uhlie prinášajúce tiež množstvo lokálnych negatívnych javov. Tieto elektrárne spôsobili v roku 2016 odhadom 6841 predčasných úmrtí v SVE (vrátane Rakúska a Srbska). Škody na zdraví sú ale väčšie než len samotný počet úmrtí. Znečistenie ovzdušia spôsobené týmito zariadeniami zvyšuje výskyt chronických ochorení (bronchitída u dospelých aj detí), zvyšuje počet hospitalizácií a následne aj počet dní práceneschopnosti. Náklady na zdravie spojené len so samotnými uhoľnými elektrárňami sa odhadujú na miliardy eur ročne, pre Slovensko ide o sumu vo výške 0,2 – 0,3 % HDP.

V súčasnosti Európska komisia poskytuje adresnú podporu jednotlivým uhoľným regiónom na uľahčenie ich transformácie a zníženie ekonomického dopadu na zasiahnuté regióny. Popri existujúcich nástrojoch financovania zo zdrojov EÚ a programov v jednotlivých krajinách pôsobia operatívne tímy, prípadne prebiehajú bilaterálne rozhovory. V súčasnosti je do iniciatívy aktívne zapojených 20 uhoľných regiónov po celej EÚ - patria medzi ne aj regióny v Poľsku, Česku, Rumunsku, Slovensku a Slovinsku.

Mobilita je ďalšou oblasťou, ktorá môže významne prispieť k znižovaniu emisií CO2 a znečistenia ovzdušia. Priemerný vek osobných áut v EÚ bol v roku 2018 cca 11 rokov, a v SVE bol ešte vyšší (12-16 rokov), pričom stále stúpa. Z toho vyplýva aj potreba riešenia záťaže, ktorú predstavujú staré vozidlá. 10 - 20 rokov staré autá produkujú v priemere o 25 - 50 % viac emisií CO2/km než nové osobné autá. Koncentrácia starých vozidiel sa stane závažným problémom pre krajiny SVE, ktoré sú čistými dovozcami ojazdených vozidiel (cca 1,5 mil. ročne). Ročne sa v EÚ zošrotujú a recyklujú menej ako 2 % vozidiel z celkového počtu.