Téma
Vláda predstavila prvú sériu ekonomických opatrení v boji s novým koronavírusom. Takzvaná prvá pomoc ekonomike má sedem bodov a zameriava sa na malé a stredné firmy, zamestnancov a živnostníkov. Štát bude hradiť 80 % platu v tých firmách, ktorých prevádzky sú povinne zatvorené.
Zamestnanci, živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby dostanú finančný príspevok v rozmedzí EUR 180-540 mesačne na osobu v závislosti od poklesu tržieb kvôli koronavírusu (pri výpadku tržieb od 20 % po 80+ %). Limit na celú firmu je pritom nastavený na EUR 0,2 mil. mesačne. Navyše, pri poklese pokles tržieb o viac ako 40 % firmy nebudú musieť platiť odvody za zamestnancov (jedná sa o odklad platieb) a budú mať možnosť si odložiť aj platbu preddavkov na dane z príjmu.
Ďalšie opatrenie sa zameriava na preplácanie karanténnej nemocenskej dávky a ošetrovného pre zamestnancov, ktoré by malo dosiahnuť 55 % ich hrubej mzdy.
Podnikatelia si budú môcť započítať doteraz neuplatnené daňové straty až od roku 2014.
Pre živnostníkov a firmy poskytne štát mesačnú bankovú záruku vo výške EUR 500 mil. Týmto opatrením chce pomôcť podnikateľskému sektoru pri získavaní úverov za dobrých podmienok.
Celkový balík týchto opatrení vychádza na EUR 1,5 mld. mesačne (približne 1,5 % HDP), z čoho predstavujú bankové záruky EUR 0,5 mld. mesačne. Ak by boli tieto opatrenia potrebné dva mesiace, suma by dosiahla EUR 3 mld. a pri trojmesačnom trvaní EUR 4,5 mld. (4,5 % HDP). Je to značný balík pomoci, ktorý by mal pomôcť slovenskej ekonomike. Okrem týchto opatrení je však potrebné sa zamerať aj na veľké firmy, ktoré sa zatiaľ v týchto opatreniach veľmi nenašli. Automobilky spomínajú okrem iného zavedenie tzv. Kurzarbeit, čiže podpory dočasného skrátenia pracovného času s prispievaním štátu na mzdy zamestnancov. Zo strany vlády bolo počuť, že ďalšia sada pomocných opatrení (rádovo v desiatkach opatrení) sa pripravuje a neopomenie ani veľké firmy.
Okrem toho, štátny Slovenský investičný holding (Slovak Investment Holding, SIH) spustil program pomoci malým a stredným podnikom vo výške EUR 38 mil. Financovanie je z fondov EÚ a v prípade potreby by sa mohlo zvýšiť. SIH bude ručiť za bankové úvery do výšky EUR 1,2 mil. a dotuje úrokové sadzby do 4 %. Podmienkou bude udržanie zamestnanosti.
Celkovo pri výpadku na strane príjmov a pri zvýšených výdavkoch (dávky v nezamestnanosti, sociálne opatrenia a ďalšie opatrenia na podporu ekonomiky) môžeme očakávať deficit verejných financií viditeľne nad 3 % HDP v tomto roku – náš odhad je v blízkosti 7,5 % HDP. Táto zmena je však dočasná a práve v nepriaznivej situácii sa má použiť fiškálna politika na stabilizáciu ekonomiky. Pakt stability a rastu berie do úvahy negatívny vývoj ekonomík a udalosti mimo vplyvu členských štátov a dočasne vyšší deficit a dlh tak nie sú problémom. Samozrejme, pri návrate do lepších ekonomických časov sa bude musieť obnoviť konsolidácia verejných financií smerom k ich strednodobému cieľu.
Fiškálne balíky aj v zahraničí
Veľké fiškálne balíky schválili viaceré vlády po celom svete. Sú určené na záchranu ekonomík a zmierňovanie škôd spôsobených obmedzeniami súvisiacimi s COVID-19. Spojené kráľovstvo schválilo balík vo výške GBP 350 mld. (libier), čiže asi 16 % ich HDP. V USA Kongres odsúhlasil balík pomoci v objeme USD 2 bilióny, teda 10 % HDP krajiny. A v Nemecku predstavený balík pomoci EUR 750 mld. dokonca mierne presahuje 20 % HDP. Vzhľadom na nepriaznivé prognózy vývoja v tomto roku sú záchranné fiškálne balíky na mieste a mali by pomôcť v zmierňovaní dopadov opatrení prijatých v boji s COVID-19.
Predstihové indikátory v Nemecku a eurozóne poukazujú na viditeľnú recesiu
Zahraničné predstihové indikátory už ukazujú negatívny dopad šíriaceho sa koronavírusu. Index nákupných manažérov PMI klesol v Nemecku na 37,2 bodu (vo februári bol 50,7) a v prípade eurozóny dosiahol PMI v marci dokonca historicky najnižšiu hodnotu od roku 1998 – znížil sa na 31,4 bodu (z 51,6). Hodnota indexu pod 50 bodov znamená kontrakciu, čiže pokles ekonomickej aktivity. V takýchto číslach je už vidieť očakávanú recesiu v Nemecku aj eurozóne. Značné vypnutie ekonomiky zasiahlo zatiaľ viac služby ako priemysel, keďže služby sú úzko spojené s mobilitou obyvateľstva a reagovali v podstate okamžite. Priemysel sa k nim však pridáva a jeho čísla PMI sú tiež pod hladinou 50 bodov. V porovnaní s rokom 2009 si tak služby a priemysel vymenili poradie, keďže pred 11 rokmi klesal najprv priemysel a služby sa pridali neskôr.
Slovenský sentiment a rast HDP
Slovenský ekonomický sentiment zostal v marci na nezmenenej úrovni 97,2 bodu. Oproti februáru sa zlepšila dôvera v stavebníctve, maloobchode a lepší bol aj spotrebiteľský sentiment. Nálada v priemysle a službách sa mierne zhoršila. Trojmesačný kĺzavý priemer indexu tak dosiahol 97,9, čiže iba jemný pokles o 0,1 bodu. Je však veľmi potrebné poznamenať, že prieskum sa uskutočnil v prvej polovici marca – preto takmer vôbec nezachytával dopad protiopatrení COVID-19 na Slovensku. Aprílové čísla poskytnú veľmi odlišný pohľad na ekonomickú dôveru.
Odhad rastu HDP máme momentálne podľa scenárov. Ako najpravdepodobnejší predpokladáme prepad rastu slovenského HDP o 5 % v tomto roku. Tento šok pre ekonomiku je zo svojej podstaty dočasný a značne špecifický. Jeho základom nie sú ekonomické alebo finančné nezrovnalosti, ale prichádza z oblasti zdravia a pre európske krajiny v podstate naraz alebo iba s malými posunmi, a vplýva na domáci aj zahraničný dopyt. V budúcom roku by sa rast mal vrátiť do pozitívnych čísel.
ECB pri novom programe zrušila strop na štátne dlhopisy
ECB upustila od stropu, ktorý si sama zaviedla pri nákupe štátnych dlhopisov. Nákupy štátnych dlhopisov boli doteraz obmedzené na 33 % dlhu jednotlivých krajín. Po zmene však ECB bude môcť v rámci svojho dočasného pandemického núdzového programu (Pandemic Emergency Purchase Programme) tento limit prekročiť. Okrem toho bude centrálna banka eurozóny kupovať aj krátkodobé pokladničné poukážky, ktoré predtým nespadali do jej programu nákupu aktív (pôvodne nekupovala dlhopisy so splatnosťou kratšou ako jeden rok). Tieto kroky ECB umožnia realizovať nákupy vo väčšom mnozštve a rozsahu. Zároveň to môže predstavovať aj priestor pre súdne spory, pretože Európsky súdny dvor vo svojom rozhodnutí z roku 2018 poukázal na tieto limity, keď tvrdil, že ECB neporušuje zákaz menového financovania krajín eurozóny.