ECB a COVID-19

ECB priniesla za uplynulé dni viacero veľkých zmien do svojej menovej politiky. Hlavným dôvodom je pandémia spôsobená novým koronavírusom, ktorá predstavuje okrem zdravotnej aj vážnu ekonomickú skúšku pre celý svet.

Najprv na svojom marcovom zasadnutí síce ponechala sadzby nezmenené (depozitná sadzba zostala na úrovni -0,5 % s dvojúrovňovým systémom sadzieb, horný koridor jednodňovej sadzby je stále 0,25 % a hlavná refinančná sadzba ostáva na nule), ale priniesla veľký balík likvidity.

Dočasne budú prebiehať nové dlhodobé refinančné operácie (LTRO) s cieľom zabezpečiť dostatočnú likviditu na prechodné obdobie do júna, kedy príde ďalšie kolo už prebiehajúceho programu TLTRO3. Sadzba na týchto operáciách LTRO bude rovná depozitnej sadzbe. Prebiehajúce tretie kolo programu cielených dlhodobých refinančných operácií (TLTRO3)  bude mať od júna 2020 do júna 2021 ešte viac uvoľnené podmienky, aby podporilo ekonomiku – predovšetkým malé a stredné podniky najviac zasiahnuté negatívnym dopadom koronavírusu. Sadzba na TLTRO3 bude od júna o 25 bázických bodov nižšia ako hlavná refinančná sadzba (čiže klesne na -0,25 %) a pri splnení určitých podmienok môže klesnúť o 25 bázických bodov pod depozitnú sadzby (teda na -0,75 %). Taktiež príde k navýšeniu objemu, ktorý si banky budú môcť v rámci TLTRO3 požičať.

Navyše, k už prebiehajúcim čistým nákupom aktív v rámci kvantitatívneho uvoľňovania (od novembra 2019 v mesačnom objeme EUR 20 mld.) pridala ECB dočasný balík ďalších čistých nákupov v rozsahu EUR 120 mld. do konca tohto roka. V tomto dočasnom balíku bude značné zameranie na aktíva zo súkromného sektora. Spolu s ostatnými opatreniami by to malo pomôcť preklenúť obdobie značnej neistoty a pomôcť ekonomikám.

K tomu uprostred minulého týždňa pribudol nový balík pomoci. ECB zaviedla mimoriadny program nákupu aktív v hodnote EUR 750 mld., ktorý bude trvať minimálne do konca tohto roka. Tento program dočasného nákupu cenných papierov verejného a súkromného sektora sa bude vzťahovať na všetky aktíva akceptovateľné v rámci súčasného programu kvantitatívneho uvoľňovania, a navyše sa rozšíri aj na cenné papiere nefinančného sektora s dostatočnou úverovou kvalitou. Do programu bude zahrnuté aj Grécko, keďže dostane výnimku. Okrem toho, ECB zmierni niektoré rizikové parametre – napr. normy kolaterálu. Nový Pandemický núdzový program nákupu (Pandemic Emergency Purchase Programme) má za cieľ priniesť viac likvidity pre domácnosti, firmy aj vlády (ktorým uľahčuje náklady financovania na trhoch). Týmto opatrením prispela ECB k ukľudneniu situácie na trhoch, kde predtým výrazne rástli hlavne rizikové prirážky periférnych krajín eurozóny – hlavne Talianska či Španielska. Centrálna banka pomohla v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch, čím rázne pomohla pri financovaní štátov na finančných trhoch, aby ich rizikové prirážky nevyleteli neúnosne nahor. Hlavne pre vlády je to vítaná správa, keďže v reakcii na pandémiu ich čaká viditeľné navyšovanie výdavkov a tým aj rozpočtových deficitov.

Nové sumy v rámci kvantitatívneho uvoľňovania ECB (EUR 120 mld. a EUR 750 mld.) pritom spolu predstavujú značný objem  - približne 7,3 % HDP eurozóny.

Pri výhľade sadzieb očakáva centrálna banka aj naďalej stabilitu sadzieb na terajších alebo nižších úrovniach až pokiaľ sa výhľad inflácie dôveryhodne nepriblíži blízko, ale tesne pod 2 % v prognózovacom horizonte ECB (3 roky) a takáto konvergencia bude viditeľná v dynamike inflácie.

Vzhľadom na vývoj situácie ohľadom ochorenia COVID-19 boli už vlastne v čase publikácie marcové odhady ECB neaktuálne. Šírenie sa nového koronavírusu prináša negatívny ekonomický dopad na dopyt aj ponuku, ale jeho vplyv na infláciu je dvojaký. Na jednej strane vidieť kvôli spomaleniu aktivity pokles cien ropy (k čomu sa nedávno pridala cenová vojna spustená Saudskou Arábiou) a ochladenie ekonomiky, ktoré prinášajú deflačné tlaky. Na druhej strane je možnosť inflačných tlakov kvôli narušeniu dodávateľských reťazcov.  

Okrem menovej politiky sa prezidentka ECB vyjadrila aj ku nutnej potrebe fiškálnej podpory – hlavne v terajšej neľahkej situácii. V najbližšej budúcnosti môžeme očakávať zotrvanie extra voľných menových podmienok v eurozóne. Navyše, Bankový dohľad ECB (Supervisory Board) sa svojimi opatreniami snaží uľahčovať bankám eurozóny situáciu uprostred neistoty a negatívnych dopadov COVID-19.

Okrem jednotlivých krajín sa aj EÚ zameriava na pomoc ekonomikám

Centrálne banky a vlády po celom svete postupne reagujú na hrozbu pandémie a s tým spojené negatívne dopady na globálne hospodárstvo. Na Slovensku zatiaľ  na presnú podobu fiškálneho balíka čakáme, ale podľa doteraz zverejnených správ by k tomu mohlo prísť v priebehu tohto týždňa – vzhľadom na výmenu vlády, ku ktorej prišlo iba pred pár dňami (v súlade s februárovými parlamentnými voľbami) je to samozrejme pochopiteľné.

Nový premiér Igor Matovič spomínal možnosť posunutia zavedenia 13. dôchodkov o 1-2 roky vzhľadom na malý fiškálny priestor. Minister hospodárstva Richard Sulík vzhľadom na očakávaný prepad rastu HDP v tomto roku pripravuje balík nových opatrení na zmiernenie dopadu – presný rozsah nie je známy, ale pravdepodobne bude značný (presahujúci pol miliardy eur) a bude zahŕňať odklad platenia niektorých daní ako aj úľavy na odvodoch.

Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra sú banky ochotné a pripravené ponúknuť klientom odklad splátok po dobu 3 až 6 mesiacov bez negatívnych dopadov (penált). Nový minister financií Eduard Heger už avizoval, že sa pozrú na to, aby pri takomto odklade nebol vytvorený trvalý zápis v úverovom registri.

V každom prípade nás čaká výrazne vyšší deficit verejných financií ako sme pôvodne očakávali – prispeje k tomu nielen výpadok príjmov z daní a odvodov, ale aj vyššie výdavky verejnej správy súvisiace so zhoršenou ekonomickou/zdravotnou situáciou. Náš odhad deficitu verejných financií pre tento rok je momentálne v blízkosti 4 % HDP. V závislosti od sily dopadu COVID-19 ho budeme upravovať, pravdepodobne skôr smerom k vyššiemu deficitu. Avšak vzhľadom na to, že Pakt stability a rastu berie do úvahy negatívny vývoj ekonomík a udalosti mimo vplyvu členských štátov, nemal by byť dočasne vyšší deficit problémom.

Okrem vyššie spomínaných menovopolitických a domácich fiškálnych opatrení nám môžu pomôcť aj iniciatívy Európskej únie. Európska komisia v spolupráci s Európskou investičnou bankou sprístupní EUR 1 mld. z rozpočtu EÚ, ktorá bude pôsobiť ako záruka pre Európsky investičný fond. S podporou dodatočnej záruky EÚ tak môže Európsky investičný fond motivovať banky, aby poskytovali likviditu malým a stredným podnikom. Na celoeurópskej úrovni sa očakáva, že to zmobilizuje financovanie prevádzkového kapitálu vo výške EUR 8 mld. Skupina Európskej investičnej banky navyše plánuje zmobilizovať EUR 10 mld. na dodatočné investície do malých a stredných podnikov a urýchliť rozmiestnenie ďalších EUR 10 mld. krytých rozpočtom EÚ.

Európska komisia uvoľní EUR 37 mld. zo zatiaľ nealokovaných eurofondov na podporu zdravotníckych systémov, trhov práce a malých a stredných podnikov v EÚ (predstavuje to EUR 8 mld., ktoré by ku júnu tohto roka museli v rámci pravidiel krajiny vrátiť naspäť do rozpočtu EÚ, a k tomu spolufinancovanie zo strany rozpočtu EÚ v objeme EUR 29 mld.). Zdá sa teda, že pomalé čerpanie eurofondov v minulom roku môže byť paradoxne teraz pre Slovensko výhodou a pomôcť pri zmierňovaní škôd spôsobených ochorením COVID-19. V rámci tohto opatrenia Európskej komisie by sme totiž mohli mať k dispozícii celkovo takmer EUR 2,5 mld.

Okrem toho je na EÚ úrovni aj ďalší balík – celkovo EUR 28 mld. presunutých zo štrukturálnych fondov jednotlivých členských krajín, ktoré majú v rámci programového obdobia 2014-20 a zatiaľ neboli alokované. Ako informovala nová slovenská ministerka pre regionálny rozvoj investície Veronika Remišová, Slovensko má k dispozícii EUR 4 mld. z eurofondov, ktoré zatiaľ neboli zazmluvnené. Zatiaľ je úrad v komunikácii s Európskou komisiou a následne sa dozvieme, aká suma, kedy a kde by sa konkrétne dala použiť.

Európska komisia tiež navrhuje zahrnúť krízy v oblasti verejného zdravia do zoznamu núdzových situácií, ktoré môže financovať Fond solidarity EÚ. Najťažšie postihnuté členské štáty môže dostať prístup k dodatočnej podpore až do výšky EUR 800 mn. Okrem toho je k dispozícii ešte Európsky globalizačný fond, v rámci ktorého je na pomoc pre prepustených zamestnancov a živnostníkov postihnutých krízou v tomto roku k dispozícii EUR 179 mn.

Samostatnou kapitolou je v rámci EÚ výskumná pomoc súvisiaca s novým koronavírusom SARS-CoV-2, ktorý vyvoláva ochorenie COVID-19. Okrem sumy EUR 140 mn., ktorá je mobilizovaná Európskou komisiou z verejných a súkromných zdrojov, je v špeciálnej výzve v rámci Horizontu 2020 vyčlenených EUR 47,5 mn. na výskum COVID-19.

Tvrdé dáta ešte nie sú, ale dopad bude negatívny

Nový koronavírus a s ním spojené opatrenia dominujú správam. Na tvrdých dátach to ešte nevidieť, ale mäkké indikátory začínajú ukazovať rázne negatívny dosah nového vírusu na ekonomiky – prepady vidieť v predstihových indikátoroch z Nemecka (ZEW, Ifo) a v priebehu pár dní sa k nim pridajú aj ďalšie indexy z iných krajín. 

Na Slovensku sme zatiaľ videli tzv. tvrdé mesačné čísla zo zahraničného obchodu či priemyslu iba za január a infláciu či mesačnú mieru nezamestnanosti z úradov práce za február. Aj keď prvé dva mesiace v našej ekonomike naznačujú dobrý vývoj, marec to všetko zmení a môžeme čakať viditeľný dopad opatrení súvisiacich so zamedzením šírenia sa COVID-19. Vzhľadom na šírenie nového koronavírusu a reštriktívne opatrenia s tým spojené očakávame v tomto roku prepad HDP a dočasný nárast miery nezamestnanosti. Na presné čísla je veľmi skoro. V každom prípade ale, vhodne nastavená a značná fiškálna odpoveď vlády by mohla tieto dopady značne zmierniť.

Fed znovu konal

Americká centrálna banka Fed priniesla nové opatrenie na pomoc trhom počas krízy. Fed spúšťa neobmedzené kvantitatívne uvoľňovanie – bude nakupovať neohraničené množstvo štátnych dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékami. Takéto rozhodnutie prišlo iba pár dní po tom, ako Fed znovu znížil sadzby, tento raz o 150 bázických bodov na 0-0,25 %. Pri znížení najprv ohlásil nákupy aktív za USD 700 mld., no zjavne sa mu tieto opatrenia zdali nedostatočné a preto začiatkom tohto týždňa pristúpil k ich výraznému rozšíreniu.