Slovenská ekonomika v závere roka 2019 zrýchlila, keď stúpla o 2,1 % medziročne v porovnaní s relatívne nízkym rastom o 1,3 % r/r v treťom kvartáli 2019. Rast bol mierne rýchlejší ako sme čakali, keďže náš odhad bol na úrovni 1,8 %.
Medzikvartálne tempo rastu zrýchlilo na 0,6 % (z 0,4 % v 3Q19), čo je dobrá správa najmä po zverejnených mesačných indikátoroch, ktoré ukazovali relatívne slabší výkon v priemysle.
Na štruktúru rastu si počkáme do začiatku marca. Predpokladáme, že rast potiahol domáci dopyt, najmä spotreba domácností, keďže trh práce zostal stále silný. Navyše, saldo zahraničného obchodu tovarov sa v poslednom štvrťroku 2019 zlepšilo a vrátilo do pozitívnych hodnôt, takže čisté vývozy tovarov koncom roka pozitívne prispeli k rastu ekonomiky.
Zamestnanosť spomalila svoje medziročné tempo rastu na 0,7 % (z 1 % v treťom kvartáli). Celkovo však skončila v súlade s očakávaniami, keď sa vlani v priemere zvýšila o 1,2 %.
Za celý rok 2019 dosiahol rast HDP 2,3 %. V tomto roku očakávame podobné, možno trochu nižšie tempo rastu. Zaujímavý je vývoj na konci roka z pohľadu nášho regiónu, keďže slovenská ekonomika zrýchlila tempo rastu, zatiaľ čo ostatné krajiny V4 spomalili. Ekonomický rast však celkovo u nás vlani spomalil z regiónu najviac – Maďarsko aj Poľsko si udržali viditeľne vyšší rast (Maďarsko 4,9 %, Poľsko 4 %) a Česká ekonomika vlani vzrástla o 2,4 %. My sme vo väčšej miere kopírovali výoj u nášho najväčšieho obchodného partnera, Nemecka, ktoré spomalilo na 0,6 % po raste o 1,5 % v roku 2018.
Eurozóna koncom minulého roka spomalila – zatiaľ čo priemerné medzikvartálne tempo rastu bolo v prvých troch štvrťrokoch 0,3 %, v poslednom štvrťroku rast spomalil a dosiahol iba 0,1 % q/q, čím zaostal za trhovým odhadom 0,2 % q/q. Spomalenie bolo vidieť aj na medziročnom tempe rastu, ktorý v závere roka skončil na úrovni 0,9 %. Celkovo dosiahol rast eurozóny vlani najpomalšie tempo za posledných šesť rokov, na úrovni 1,2 %.
Uvidíme, ako sa vyvinú ďalšie fázy v obchodných rokovaniach USA-Čína, dohoda o forme obchodnej spolupráce EÚ so Spojeným kráľovstvom po tomto roku a tiež ako a kedy sa podarí zastaviť koronavírus. Nateraz to však vyzerá, že slovenská ekonomika by mohla rásť v tomto roku tempom okolo 2 až 2,2 %. Pri predpokladanom zlepšení situácie v priemysle a zahraničnom obchode by sa rast HDP mohol zrýchliť na 2,5 % v roku 2021. Podobný odhad má aj nová prognóza Európskej komisie, ktorá očakáva rast slovenskej ekonomiky tempom 2,2 % a 2,6 % v rokoch 2020-21. Pre eurozónu EK predpokladá podobný rast ako v roku 2019, na úrovni 1,2 % v tomto aj budúcom roku.
Inflácia ešte tempo nezvoľnila
Spotrebiteľská inflácia v januári zostala na svojej koncoročnej úrovni 3 % medziročne, čím prekonala náš odhad miernejšieho rastu (2,8 %). Oproti decembru boli pritom ceny vyššie až o 1,2 %. Jadrová inflácia oproti decembru zrýchlila tempo a dosiahla medziročnú úroveň 3,2 %. K rastu spotrebiteľských cien prispeli hlavne regulované ceny a potraviny. Ceny potravín boli oproti koncu minulého roka vyššie o 2,1 %. Regulované ceny vzrástli najmä kvôli vyšším cenám elektriny (o 8,8 % medzimesačne), plynu (+1,5 % m/m). Ceny tepla zaznamenali iba mierny nárast (0,2 % m/m). Ceny služieb taktiež vzrástli a prispeli k celkovej inflácii, keďže naďalej pokračoval pomerne silný dopyt po službách, podporený priaznivým stavom trhu práce. Okrem toho k rastu cien služieb prispeli aj zvýšené náklady prameniace z rastu miezd (vyššia minimálna mzda od nového roka). Tento rok by sa podľa nášho odhadu mohla slovenská inflácia v priemere spomaliť na 2,2 %, keďže domáce inflačné tlaky sa zmiernia vplyvom chladnejšieho ekonomického prostredia. Nárast spotrebiteľských cien bude pravdepodobne naďalej ovplyvňovaný cenami potravín, energií a služieb, hoci s menším vplyvom ako minulý rok. Vzhľadom na vývoj cien komodít a ropy sa ceny energií zvýšia na začiatku roka 2020, ale neskôr by sa ich medziročné rasty mali zmierniť.
Nový odhad daňových a odvodových príjmov IFP
Februárový daňový výbor pri Ministerstve financií priniesol nový odhad daňových a odvodových príjmov na roky 2019-23. Ochladenie ekonomiky a legislatívne zmeny ťahajú prognózované príjmy smerom nadol. Na druhej strane, efektivita výberu daní, hlavne v prípade DPH, má na celom horizonte prognózy aj naďalej pozitívny vplyv. Za minulý rok bol odhad navýšený o EUR 157 mil. oproti jesennej projekcii a to hlavne kvôli lepšiemu výnosu DPH. Oproti novembru je prognóza pre roky 2020-22 vyššia o EUR 62 až 84 mil. (0,1 % HDP). Celkovo sa však rast daňovo-odvodových príjmov v roku 2020 spomalí z 6,1 % na 3,2 %. Novú prognózu ministerstva považujeme za realistickú. Vzhľadom na opatrnejšie tempo rastu ekonomiky ako aj navrhované opatrenia na príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu, je náš odhad schodku verejných financií na tento rok konzervatívnejší oproti schválenému rozpočtu a predpokladáme deficit na úrovni 1,8 % HDP.