Ministerstvo financií zverejnilo návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok, ktorý po úspešnom schválení vládou čaká ešte schvaľovanie v parlamente. Hlavnými faktormi vo verejných financiách sú v tomto roku podpora ekonomiky počas pandémie a zreálnenie rizík rozpočtu.
Ministerstvo financií očakáva nárast deficitu na 9,7 % HDP tento rok, čo zodpovedá EUR 8,7 mld. K zvýšeniu schodku oproti pôvodnému plánu z minulého roka (deficitu 0,5 % HDP) prispieva nielen výpadok príjmov kvôli koronakríze a s tým súvisiace opatrenia na podporu ekonomiky počas pandémie (spolu s vplyvom 4,3 % HDP), ale aj pokrytie minulých rozpočtových rizík (4,1 % HDP). Pokrytie minulých rizík zahŕňa hlavne zreálnenie odhadu nedaňových príjmov, dofinancovanie hospodárenia Sociálnej poisťovne a samospráv, ako aj dofinancovanie niektorých štátnych podnikov, prevádzky na ministerstvách či IT projektov. Ku prehĺbeniu deficitu sčasti prispievajú aj nové opatrenia vlády – náklady spojené s vytvorením Ministerstva pre regionálny rozvoj a investície, zrušenie bankového odvodu ako aj zavedenie 13. dôchodku (dokopy v rozsahu 0,4 % HDP).
V budúcom roku Ministerstvo financií očakáva deficit na úrovni 7,4 % HDP (EUR 7,1 mld.), čo zohľadňuje podporu ekonomiky ako aj rezervu vo výške EUR 1 mld. pre možné zhoršenie epidemiologickej situácie a s tým spojené opatrenia. Bez tejto rezervy by bol schodok verejných financií približne na rovnakej štrukturálnej úrovni ako v tomto roku. Budúcoročný rozpočet obsahuje aj nové vládne opatrenia, hlavne v sociálnej oblasti, ale napríklad aj navýšenie pre rezort školstva určené predovšetkým na reformu vzdelávania. Medzi konsolidačnými opatreniami je dôležité hlavne viazanie mzdových a prevádzkových výdavkov, a vyššie zdaňovanie tabakových výrobkov.
Náš odhad deficitu verejných financií v tomto roku sme upravili smerom k 9 % HDP a v budúcom roku očakávame schodok na úrovni 6 % HDP. Samozrejme, rizikom ostáva epidemiologická situácia – prípadná nutnosť dodatočných obmedzení ekonomiky a podporných opatrení.
V tomto roku sa zvýši verejný dlh na historicky najvyššiu úroveň prevyšujúcu 60 % HDP – Ministerstvo financií očakáva rast dlhu na 62,2 % HDP. Rok 2021 by mohol priniesť dodatočný rast na 65 % HDP. Zhoršia sa tiež riziká dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Veľmi potrebná bude preto dlhodobejšia konsolidácia verejných financií cez schodok rozpočtu, ale aj s pomocou zavedenia výdavkových limitov a štrukturálnych reforiem (vrátane dôchodkovej reformy).
Návrh rozpočtu počíta so znížením štrukturálneho deficitu o 1 % HDP v roku 2022, čo by zodpovedalo nominálnemu schodku rozpočtu na úrovni 5,4 % HDP. V nasledujúcom roku by však podľa terajšieho znenia Ústavného zákona bola nutná veľmi veľká konsolidácia (asi EUR 6 mld., čiže skoro 5 % HDP v roku 2023) na vyrovnanie rozpočtu. Reálnejšia je postupná konsolidácia, ktorá si však vyžaduje pre ďalšie roky úpravu zákona.
Celkovo je nový návrh rozpočtu realistický, hlavne na tento a budúci rok – práve v nepriaznivej situácii sa má použiť fiškálna politika na stabilizáciu ekonomiky, preto nie je problém zo strany domácich pravidiel ani pravidiel EÚ. Dlhší horizont si však bude vyžadovať značnú konsolidáciu, spolu s ďalšími opatreniami na dosiahnutie udržateľných verejných financií aj z dlhodobého hľadiska.
Miera nezamestnanosti znovu klesla
Mesačná miera nezamestnanosti meraná úradmi práce sa v septembri prekvapivo znížila o 0,17 percentuálneho bodu na 7,43 %, a to aj napriek prílevu absolventov. Po auguste to predstavuje druhý pokles nezamestnanosti od februára tohto roka. Trh práce sa v septembri vyvíjal nečakane dobre – s poklesom nezamestnanosti aj keď miernym sme nepočítali, ale očakávali sme skôr ďalší mierny rast vzhľadom na prítok absolventov na trh práce. Počet nových nezamestnaných (teda prítok uchádzačov o zamestnanie) bol síce vyšší ako v auguste, ale zároveň ho prevýšil počet ľudí, ktorí si našli zamestnanie, čo vyústilo do poklesu miery nezamestnanosti. Čistý mesačný odliv disponibilných nezamestnaných dosiahol minulý mesiac 4,7 tisíc. Celková miera nezamestnanosti, nielen disponibilná, sa mierne znížila na 8,18 %. Priaznivý je tiež nárast počtu voľných pracovných miest – v septembri bolo skoro 76,7 tisíc neobsadených pracovných pozícií, čo je o 4,5 tisíc viac ako v auguste. Posledné dva mesiace teda naznačujú mierne oživenie dopytu po práci.
V nadchádzajúcich mesiacoch sa vzhľadom na zhoršenie epidemiologickej situácie a s tým spojenými opatreniami ako aj nárastom neistoty dá očakávať mierny nárast miery nezamestnanosti. Negatívny vplyv na trh práce zmierňujú štátne opatrenia na ochranu pracovných miest, závisí však od miery ich využitia. Zároveň bude dôležité sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia u zamestnávateľov po skončení poberania štátnej pomoci kvôli koronakríze. Celkovo v tomto roku očakávame vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou, vyplývajúcu zo zhoršenej ekonomickej situácie u nás aj v EÚ. Veľa bude závisieť od ekonomického oživenia u nás a v Európe a tiež od toho, nakoľko bola strata pracovných miest dočasná a bude môcť byť relatívne rýchlo znovu obnovená. Miera neistoty je totiž stále zvýšená vzhľadom na rozmáhajúcu sa druhú vlnu infekcií a s tým spojené obmedzenia.
Októbrové aukcie štátnych dlhopisov prebehli úspešne
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v pondelok predala štátne dlhopisy v celkovej hodnote EUR 478 mil. ARDAL predal dlhopisy so splatnosťou v marci 2037 v objeme EUR 114 mil. s výnosom 0,002 %, dlhopisy splatné v apríli 2030 v objeme EUR 149 mil. pri výnose -0,39 % (o 0,09 p.b. nižšie ako v septembrovej aukcii), EUR 79 mil. v dlhopisoch maturujúcich v januári 2031 s priemerným akceptovaným výnosom -0,33 % ako aj EUR 136 mil. v dlhopisoch splatných v júni 2027 pri priemernom výnose -0,50 %. Dopyt pri všetkých konkurenčných aukciách prevyšoval akceptované množstvo (od 1,3 po 1,7-násobok alokovanej sumy). Potreba financovania je v tomto roku kvôli pandémii COVID-19 vyššia ako pôvodne plánovaná, čo sa odzrkadľuje aj na vyššej aktivite ARDAL-u. Celková suma, ktorú ARDAL v tomto roku na trhoch získal prevyšuje EUR 12,8 mld. Aj keď časť financovania musela pokrývať splatné dlhopisy a štátne pokladničné poukážky, stále to pre ARDAL predstavuje dobrú pozíciu, keďže značná časť tohtoročných finančných potrieb už je pokrytá. Situácia na trhoch ostáva priaznivá. Prispieva k tomu veľmi uvoľnená politika ECB, ktorá pomáha v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch. Kroky centrálnej banky pomáhajú udržovať náklady spravovania dlhu a financovania na trhoch na prijateľnej úrovni. Pre vlády je to vítaná správa, keďže v reakcii na pandémiu majú tento rok viditeľne vyššie výdavky, nižšie príjmy, a preto celkovo hlbšie rozpočtové deficity.
Medzinárodný menový fond upravil odhad rastu svetovej ekonomiky
Medzinárodný menový fond (MMF) zrevidoval svoj odhad rastu svetovej ekonomiky pre tento rok na -4,4 %. Oproti aprílu to predstavuje pokles o 1,1 percentuálneho bodu, no oproti júnovej aktualizácii je to zlepšenie o 0,8 p.b. Oživenie v nasledujúcom roku by mohlo priniesť hospodársky rast o 5,2 %, čo je mierne pomalšie tempo rastu ako predpokladané predtým. Hlavným dôvodom je druhá vlna pandémie, ktorá vo viacerých krajinách predstavuje negatívne riziko. Dopad pandémie sa prejavil aj na trhoch práce, najmä v poklese odpracovaných hodín a náraste miery nezamestnanosti. Pozitívom však je dopad vládnych opatrení na udržanie zamestnanosti, ktoré pomohli predísť výraznejším škodám na trhu práce. V prípade inflácie vidieť dopad pandémie hlavne v podobe nižších inflačných tlakov v porovnaní s minulým rokom.
Pre eurozónu MMF odhaduje prepad rastu HDP o 8,3 % tento rok, s následným oživením 5,2 % v budúcom roku. Menový fond očakáva miernejší prepad pre Nemecko ako v prípade iných veľkých ekonomík EÚ (Španielska, Talianska alebo Francúzska). Slovenská ekonomika by podľa projekcií MMF mohla v tomto roku klesnúť o 7,1 %, s následným oživením na úrovni 6,9 % v roku 2021. Pochopiteľne, októbrová prognóza MMF je poznačená vyššou mierou neistoty a riziká sú naklonené smerom nadol, najmä kvôli nejasnému vývoju infekcií a následných potrebných opatrení na jeho spomalenie. V pozadí tiež zostávajú obchodné spory (USA a Čína) či Brexit. Okrem toho fond spomína aj riziká spojené s klimatickými zmenami a ich dopadom na svetovú ekonomiku.